Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
obrázok
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
geo, kat. uprava ref
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geo|48_59_38_N_21_14_34_E_region:SK|48° 59′ 38″ s.š., 21° 14′ 34″ v.d.}}
[[Súbor:Presov Slovakia 2034.JPG|náhľad|Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove]]
[[Súbor:Presov Slovakia 2034.JPG|náhľad|Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove]]
Katedrálny '''Chrám svätého Jána Krstiteľa''' v [[Prešov]]e je [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckou]] metropolitnou [[katedrála|katedrálou]].
Katedrálny '''Chrám svätého Jána Krstiteľa''' v [[Prešov]]e je [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckou]] metropolitnou [[katedrála|katedrálou]].


Už v [[14. storočie|14. storočí]] stála v Prešove [[kaplnka]], slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na [[chrám]] zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]]. V r. [[1603]] sa chrám stal majetkom [[minoriti|minoritov]]. Z ich pôsobenia bol v rokoch [[1753]]-[[1754]] prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 59. ISBN 978-80-7162-824-8</ref> Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku [[1865]] bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).
Už v [[14. storočie|14. storočí]] stála v Prešove [[kaplnka]], slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na [[chrám]] zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]]. V r. [[1603]] sa chrám stal majetkom [[minoriti|minoritov]]. Z ich pôsobenia bol v rokoch [[1753]]{{--}}[[1754]] prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.<ref>Judák 2010, s. 59</ref> Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku [[1865]] bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).


Po vytvorení [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovského biskupstva]] v roku [[1818]] sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. [[1846]]-[[1848]] chrám prispôsobil východnému obradu.<ref>Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský 2011.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 60. ISBN 978-80-7162-824-8</ref>
Po vytvorení [[Prešovská gréckokatolícka eparchia|Prešovského biskupstva]] v roku [[1818]] sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. [[1846]]-[[1848]] chrám prispôsobil východnému obradu.<ref>Judák 2010, s. 60</ref>


V chráme sa nachádzajú relikvie blažených [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]], verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža.
V chráme sa nachádzajú relikvie blažených [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]], verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža.
Riadok 14: Riadok 15:


== Literatúra ==
== Literatúra ==

* Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011.'' Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")
* Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: ''Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011.'' Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")


[[Kategória:Gréckokatolícke chrámy na Slovensku]]
[[Kategória:Gréckokatolícke chrámy na Slovensku]]
[[Kategória:Katedrály na Slovensku]]
[[Kategória:Katedrály na Slovensku]]
[[Kategória:Kostoly v Prešove]]

Verzia z 12:58, 29. jún 2011

Súradnice: 48° 59′ 38″ s.š., 21° 14′ 34″ v.d.

Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove

Katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je gréckokatolíckou metropolitnou katedrálou.

Už v 14. storočí stála v Prešove kaplnka, slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na chrám zasvätený Panne Márii. V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. Z ich pôsobenia bol v rokoch 1753 – 1754 prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.[1] Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku 1865 bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).

Po vytvorení Prešovského biskupstva v roku 1818 sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. 1846-1848 chrám prispôsobil východnému obradu.[2]

V chráme sa nachádzajú relikvie blažených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža.

Pri povýšení Prešovskej eparchie na arcibiskupstvo v roku 2008 sa katedrála stala metropolitnou.

Referencie

  1. ↑ Judák 2010, s. 59
  2. ↑ Judák 2010, s. 60

Literatúra

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrám_svätého_Jána_Krstiteľa_(Prešov)&oldid=3741297“