Paul Josef Crutzen: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: vi:Paul J. Crutzen |
d →Externé odkazy: typo gram, replaced: Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976-2000 → Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000 |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
* [http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1995/crutzen-autobio.html Biografia na stránke Nobelovej nadácie] |
* [http://nobelprize.org/chemistry/laureates/1995/crutzen-autobio.html Biografia na stránke Nobelovej nadácie] |
||
{{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 |
{{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1933|Crutzen, Paul]] |
[[Kategória:Narodenia v 1933|Crutzen, Paul]] |
||
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu|Crutzen, Paul]] |
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu|Crutzen, Paul]] |
Verzia z 14:30, 13. júl 2011
Paul Josef Crutzen (* 3. december 1933) je holandský chemik. V roku 1995 získal spolu s Mariom Jose Molinom a Frankom Sherwoodom Rowlandom Nobelovu cenu za chémiu za prácu v oblasti chémie atmosféry, najmä tvorbe a rozklade ozónu.
Paul Crutzen je známy vďaka výskumu ozónovej diery. Spísal svoj hlavný výskum do práce Stratospheric and tropospheric chemistry, and their role in the biogeochemical cycles and climate [1]. V súčasnosti pracuje na oddelení atmosférickej chémie na Planckovom inštitúte v Mainzi v Nemecku.
Ocenenia
- 1976: výnimočné publikačné ocenenie
- 1984: Rolex-Discover Scientist roku.
- 1985: nositeľ Leo Szilard ocenenia za „Fyziku vo verejnom záujme“ (Americká fyzikálna spoločnosť).
- 1986: zvolený za člena americkej geofyzikálne únii
- 1989: Tylerova cena za environmentálne úspechy
- 1991: Člen Akadémie vied
- 1995: Nobelova cena za chémiu
- 1995: nositeľ ceny Svetového ozónu za „výnimočné príspevky pre ochranu ozónovej vrstvy“
- 1996: čestný člen medzinárodnej ozónovej komisii
- 1999: zahraničný člen ruskej akadémii vied
- 2002: Svetovo najcitovanejší autor v odbore geofyziky, za 2911 citácii zo 110 publikácii počas obdobia 1991 - 2001, Inštitút vedeckej informovanosti