Antoninus Pius: Rozdiel medzi revíziami
d Robot: Zmena šablóny: Infobox Vládca(2) |
|||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} |
}} |
||
'''Antoninus Pius''', celým menom '''Titus Aurelius Fulvus Boionius Arrius Antoninus''' ([[19. september]] [[86]], [[Lanuvium]] |
'''Antoninus Pius''', celým menom '''Titus Aurelius Fulvus Boionius Arrius Antoninus''' ([[19. september]] [[86]], [[Lanuvium]] – [[7. marec]] [[161]], [[Lorium]]) bol v rokoch [[138]] – [[161]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|rímsky cisár]] z Nervovsko-antoninovskej dynastie. |
||
Antoninus Pius sa narodil pri Lanuviu neďaleko [[Rím]]a v zámožnej [[rodina|rodine]] pochádzajúcej z južnej Galie. Rodina sa angažovala v [[politika|politike]] už jeho starý otec bol dvakrát [[Konzul (staroveký Rím)|konzulom]] a jeho otec raz. Aj on sa v roku 120 za vlády [[Hadrián]]a stal konzulom a neskôr jedným z najvyšších [[sudca|sudcov]]. Pri zastávaní týchto funkcií si získal veľmi dobré meno. Súčasníci ho opísali ako múdreho a čestného človeka. Tieto jeho vlastnosti neušli ani pozornosti cisára Hadriána, ktorý ho menoval za člena cisárskej rady a v roku [[138]] (24.1.138) pri príležitosti svojich 62. narodenín ho dokonca adoptoval za svojho [[syn]]a a nástupcu. Antoninus Pius sa už toho roku po [[smrť|smrti]] Hadriána stal cisárom. Vládol 23 rokov a jeho vládnutie sa hodnotí ako jedno z najlepších v rímskych dejinách, hoci neviedol vojny, v ktorých by sa preslávil veľkými víťazstvami, nezaviedol množstvo reforiem, ale dožičil ríši život v mieri a v prosperite. Svoju ľudskosť prejavil zavedením [[Zákon (právo)|zákonov]], ktoré mali chrániť [[otrok]]ov pred krutým zaobchádzaním, ako aj tým, že neprenasledoval [[kresťan]]ov. Z čias jeho vlády vieme len o niekoľkých lokálnych nepokojoch. K najväčšiemu došlo v Británii, kde ríša prišla o južné [[Škótsko]]. Nový obranný val, ktorý nesie jeho meno, mal zabrániť ďalším územným stratám. V [[Egypt]]e v roku [[153]] povstanie na čas ohrozilo dodávky [[obilie|obilia]] do Ríma. Hrozbu pred útokom [[Arménsko|arménskeho]] [[Kráľ (panovník)|kráľa]] [[Vologaes]]a odvrátil [[diplomacia|diplomaticky]], keď mu v [[List (správa)|liste]] pohrozil zásahom légií v prípade, že budú pokračovať vo vojenských prípravách. |
Antoninus Pius sa narodil pri Lanuviu neďaleko [[Rím]]a v zámožnej [[rodina|rodine]] pochádzajúcej z južnej Galie. Rodina sa angažovala v [[politika|politike]] už jeho starý otec bol dvakrát [[Konzul (staroveký Rím)|konzulom]] a jeho otec raz. Aj on sa v roku 120 za vlády [[Hadrián]]a stal konzulom a neskôr jedným z najvyšších [[sudca|sudcov]]. Pri zastávaní týchto funkcií si získal veľmi dobré meno. Súčasníci ho opísali ako múdreho a čestného človeka. Tieto jeho vlastnosti neušli ani pozornosti cisára Hadriána, ktorý ho menoval za člena cisárskej rady a v roku [[138]] (24.1.138) pri príležitosti svojich 62. narodenín ho dokonca adoptoval za svojho [[syn]]a a nástupcu. Antoninus Pius sa už toho roku po [[smrť|smrti]] Hadriána stal cisárom. Vládol 23 rokov a jeho vládnutie sa hodnotí ako jedno z najlepších v rímskych dejinách, hoci neviedol vojny, v ktorých by sa preslávil veľkými víťazstvami, nezaviedol množstvo reforiem, ale dožičil ríši život v mieri a v prosperite. Svoju ľudskosť prejavil zavedením [[Zákon (právo)|zákonov]], ktoré mali chrániť [[otrok]]ov pred krutým zaobchádzaním, ako aj tým, že neprenasledoval [[kresťan]]ov. Z čias jeho vlády vieme len o niekoľkých lokálnych nepokojoch. K najväčšiemu došlo v Británii, kde ríša prišla o južné [[Škótsko]]. Nový obranný val, ktorý nesie jeho meno, mal zabrániť ďalším územným stratám. V [[Egypt]]e v roku [[153]] povstanie na čas ohrozilo dodávky [[obilie|obilia]] do Ríma. Hrozbu pred útokom [[Arménsko|arménskeho]] [[Kráľ (panovník)|kráľa]] [[Vologaes]]a odvrátil [[diplomacia|diplomaticky]], keď mu v [[List (správa)|liste]] pohrozil zásahom légií v prípade, že budú pokračovať vo vojenských prípravách. |
||
Riadok 38: | Riadok 38: | ||
{{link FA|fi}} |
{{link FA|fi}} |
||
[[an:Antonín Piu]] |
[[an:Antonín Piu]] |
||
[[ar:أنطونيوس بيوس]] |
[[ar:أنطونيوس بيوس]] |
Verzia z 07:56, 11. august 2011
Titus Aurelius Fulvus Boionius Arrius Antoninus | |
Busta Antonia Pia | |
Narodenie | 19. september 86 Lanuvium |
---|---|
Úmrtie | 7. marec 161 Lorium |
Odkazy | |
Commons | Antoninus Pius |
Antoninus Pius, celým menom Titus Aurelius Fulvus Boionius Arrius Antoninus (19. september 86, Lanuvium – 7. marec 161, Lorium) bol v rokoch 138 – 161 rímsky cisár z Nervovsko-antoninovskej dynastie.
Antoninus Pius sa narodil pri Lanuviu neďaleko Ríma v zámožnej rodine pochádzajúcej z južnej Galie. Rodina sa angažovala v politike už jeho starý otec bol dvakrát konzulom a jeho otec raz. Aj on sa v roku 120 za vlády Hadriána stal konzulom a neskôr jedným z najvyšších sudcov. Pri zastávaní týchto funkcií si získal veľmi dobré meno. Súčasníci ho opísali ako múdreho a čestného človeka. Tieto jeho vlastnosti neušli ani pozornosti cisára Hadriána, ktorý ho menoval za člena cisárskej rady a v roku 138 (24.1.138) pri príležitosti svojich 62. narodenín ho dokonca adoptoval za svojho syna a nástupcu. Antoninus Pius sa už toho roku po smrti Hadriána stal cisárom. Vládol 23 rokov a jeho vládnutie sa hodnotí ako jedno z najlepších v rímskych dejinách, hoci neviedol vojny, v ktorých by sa preslávil veľkými víťazstvami, nezaviedol množstvo reforiem, ale dožičil ríši život v mieri a v prosperite. Svoju ľudskosť prejavil zavedením zákonov, ktoré mali chrániť otrokov pred krutým zaobchádzaním, ako aj tým, že neprenasledoval kresťanov. Z čias jeho vlády vieme len o niekoľkých lokálnych nepokojoch. K najväčšiemu došlo v Británii, kde ríša prišla o južné Škótsko. Nový obranný val, ktorý nesie jeho meno, mal zabrániť ďalším územným stratám. V Egypte v roku 153 povstanie na čas ohrozilo dodávky obilia do Ríma. Hrozbu pred útokom arménskeho kráľa Vologaesa odvrátil diplomaticky, keď mu v liste pohrozil zásahom légií v prípade, že budú pokračovať vo vojenských prípravách.
V osobnom živote nebol šťastný. Manželka Faustina zomrela v treťom roku jeho vlády. Mal s ňou štyri deti (dvoch synov a dve dcéry), ktoré takisto zomreli ešte pred jeho nastúpením na cisársky trón, okrem mladšej dcéry Faustiny.
Antoninus Pius zomrel 7. 3. 161. Koniec jeho panovania je medzníkom v rímskych dejinách, keď mier ukončili vojny, ktoré musel viesť jeho adoptívny syn a nástupca Marcus Aurelius.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antoninus Pius
Antoninus Pius
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Hadrián |
Rímsky cisár 138 – 161 |
Nástupca Marcus Aurelius |