Činka (hmlovina): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: az:NGC 6853
Xqbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: mzn:سحابی دمبل; kozmetické zmeny
Riadok 13: Riadok 13:


== Všeobecné informácie ==
== Všeobecné informácie ==
Hmlovina Činka je od [[Zem]]e vzdialená približne 1 250 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Táto zaujímavá planetárna hmlovina skutočne svojím tvarom vo väčších [[ďalekohľad]]och pripomína činku. Vďaka svojej jasnosti 7,4 [[magnitúda|magnitúdy]] a priemeru približne 8 oblúkových minút je ľahko pozorovateľná pomocou ďalekohľadu (binokuláru). Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní. Dá sa však ľahko vidieť aj v ďalekohľadoch s [[objektív]]om 5 cm alebo [[triéder|triédroch]] asi 3°od hviezdy gama [[Sagitta]]e. Je to pravdepodobne prstencová hmlovina videná zboku. Je to tiež jedna z najjasnejších planetárnych hmlovín. Jej jasnosť, 7,6 [[magnitúda|mag]]. je iba o 0,1 magnitúd menšia ako jasnosť bližšej a väčšej hmloviny [[Hmlovina Slimák|Helix]] (Slimák).Centrálna hviezda tejto hmloviny je [[biely trpaslík|namodralý trpaslík]] s teplotou asi 85 000°C, ktorý svojím žiarením spôsobuje svietenie okolitého plynu. Má [[spektrálny typ]] O7 a jasnosť 13,4 mag. Podľa najnovších výskumov je to pravdepodobne [[dvojhviezda]], ktorá sa však nedá rozlíšiť. Uhlový priemer hmloviny je 8,0´ krát 5,7´, skutočný odhadujeme na dva a pol svetelného roka. Odhaduje sa, že je stará asi 3 000 až 4 000 [[rok]]ov. Je to tiež obľúbený objekt pre [[astrofotografia|astrofotografov]].
Hmlovina Činka je od [[Zem]]e vzdialená približne 1 250 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Táto zaujímavá planetárna hmlovina skutočne svojím tvarom vo väčších [[ďalekohľad]]och pripomína činku. Vďaka svojej jasnosti 7,4 [[magnitúda|magnitúdy]] a priemeru približne 8 oblúkových minút je ľahko pozorovateľná pomocou ďalekohľadu (binokuláru). Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní. Dá sa však ľahko vidieť aj v ďalekohľadoch s [[objektív]]om 5 cm alebo [[triéder|triédroch]] asi 3°od hviezdy gama [[Sagitta]]e. Je to pravdepodobne prstencová hmlovina videná zboku. Je to tiež jedna z najjasnejších planetárnych hmlovín. Jej jasnosť, 7,6 [[magnitúda|mag]]. je iba o 0,1 magnitúd menšia ako jasnosť bližšej a väčšej hmloviny [[Hmlovina Slimák|Helix]] (Slimák).Centrálna hviezda tejto hmloviny je [[biely trpaslík|namodralý trpaslík]] s teplotou asi 85 000 °C, ktorý svojím žiarením spôsobuje svietenie okolitého plynu. Má [[spektrálny typ]] O7 a jasnosť 13,4 mag. Podľa najnovších výskumov je to pravdepodobne [[dvojhviezda]], ktorá sa však nedá rozlíšiť. Uhlový priemer hmloviny je 8,0´ krát 5,7´, skutočný odhadujeme na dva a pol svetelného roka. Odhaduje sa, že je stará asi 3 000 až 4 000 [[rok]]ov. Je to tiež obľúbený objekt pre [[astrofotografia|astrofotografov]].


{{astronomické katalógy}}
{{astronomické katalógy}}
Riadok 51: Riadok 51:
[[lb:Messier 27]]
[[lb:Messier 27]]
[[lt:Hantelio ūkas]]
[[lt:Hantelio ūkas]]
[[mzn:سحابی دمبل]]
[[nl:Halternevel]]
[[nl:Halternevel]]
[[nn:Manualtåka]]
[[nn:Manualtåka]]

Verzia z 19:26, 6. september 2011

Hmlovina Činka
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typplanetárna hmlovina
Rektascenzia19h 59m 36,3s
Deklinácia22° 43′ 18″
Zdanlivá jasnosť (V)7,4
SúhvezdieLíška
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaM27, NGC 6853
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 19h 59m 36s; 22° 43′ 18″

Hmlovina Činka (tiež známa ako Messierov objekt 27, Dumbbell alebo NGC 6853) je planetárna hmlovina v súhvezdí Líška. Je to prvá planetárna hmlovina, ktorá bola objavená. Učinil tak Charles Messier v roku 1764.

Všeobecné informácie

Hmlovina Činka je od Zeme vzdialená približne 1 250 svetelných rokov. Táto zaujímavá planetárna hmlovina skutočne svojím tvarom vo väčších ďalekohľadoch pripomína činku. Vďaka svojej jasnosti 7,4 magnitúdy a priemeru približne 8 oblúkových minút je ľahko pozorovateľná pomocou ďalekohľadu (binokuláru). Je tiež veľmi vďačným objektom amatérskych pozorovaní. Dá sa však ľahko vidieť aj v ďalekohľadoch s objektívom 5 cm alebo triédroch asi 3°od hviezdy gama Sagittae. Je to pravdepodobne prstencová hmlovina videná zboku. Je to tiež jedna z najjasnejších planetárnych hmlovín. Jej jasnosť, 7,6 mag. je iba o 0,1 magnitúd menšia ako jasnosť bližšej a väčšej hmloviny Helix (Slimák).Centrálna hviezda tejto hmloviny je namodralý trpaslík s teplotou asi 85 000 °C, ktorý svojím žiarením spôsobuje svietenie okolitého plynu. Má spektrálny typ O7 a jasnosť 13,4 mag. Podľa najnovších výskumov je to pravdepodobne dvojhviezda, ktorá sa však nedá rozlíšiť. Uhlový priemer hmloviny je 8,0´ krát 5,7´, skutočný odhadujeme na dva a pol svetelného roka. Odhaduje sa, že je stará asi 3 000 až 4 000 rokov. Je to tiež obľúbený objekt pre astrofotografov.

Pozri aj

Iné projekty