Abbé Prévost: Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Barok pomocou použitia HotCat |
d WPCleaner (v1.09) Šablóna DEFAULTSORT so špeciálnymi znakmi (Corrigé avec Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia) |
||
| Riadok 95: | Riadok 95: | ||
{{portál|Literatúra|Literárny}} |
{{portál|Literatúra|Literárny}} |
||
{{DEFAULTSORT: |
{{DEFAULTSORT:Prevost, Abbe}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1697]] |
[[Kategória:Narodenia v 1697]] |
||
Verzia z 13:38, 19. december 2011
| Antoine-François Prévost (d´Exiles) | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Abbé Prévost |
| Narodenie | 1. apríl 1697 |
| Hesdin (Pas-de-Calais), Francúzsko | |
| Úmrtie | 23. november 1763 (66 rokov) |
| Courteuil, Francúzsko | |
| Národnosť | francúzska |
| Zamestnanie | spisovateľ, publicista, novinár, prekladateľ, benediktín |
| Dielo | |
| Žánre | dráma, román, cestopis |
| Obdobie | neskorý barok |
| Témy | spoločenské vzťahy |
| Významné práce | Manon Lescaut - veršovaná dráma |
| Ovplyvnil |
|
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Abbé Prévost (plné texty diel autora) |
 | Abbé Prévost (multimediálne súbory na commons) |
L'Abbé Prévost (vlastným menom Antoine-François Prévost) [d'Exiles], * 1. apríl 1697, Hesdin (Pas-de-Calais) – † 23. november 1763, Courteuil pri Chantilly) bol francúzsky spisovateľ, novic u jezuitov v Paríži, neskôr vojak a cestovateľ.[1] Prídomok d´Exiles si pridal sám k menu počas svojho exilu v Holandsku. Napísal dodnes známu a hranú veršovanú tragédiu "Manon Lescaut".
Životopis
Svoje štúdium začínal v rodnom meste, a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. Jeho novým pôsobiskom sa stáva Paríž a La Flèche. V roku 1717 sa však nechá naverbovať do vojska, no už čoskoro sa vracia k jezuitom, aby sa len o niečo neskôr – asi o pol roka – k vojsku zasa vrátil. V roku 1721 sa nešťastne zamiluje a prechádza k rádu benediktínov, kde pôsobil ako kazateľ, učiteľ a redaktor jedného zväzku popredných cirkevných dejín „Gallia christiana“.[1] V tom období tiež začína pracovať na svojom prvom vlastnom diele.
Literárna tvorba
V roku 1728 mu nedovolia prechod do menej prísnej clunyjskej rehole, preto uteká z kláštora do Anglicka, kde sa začína živiť ako spisovateľ. Tu tiež vychádzajú prvé štyri zväzky jeho diela „Pamäti urodzeného muža“.
Neskôr sa presúva do Holandska, kde mu v roku 1731 vychádza román „Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda“ a ďalšie tri diely „Pamätí urodzeného muža“, ktorých posledný diel obsahuje samostatnú poviedku: „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut“. Jeho štýl je spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. V Holandsku sa tiež zamiluje do krásnej mladej protestantky, s ktorou sa vracia do Anglicka, no zdá sa, že ani táto láska sa nedočká šťastného naplnenia.
V roku 1733 začína vydávať časopis „Za a proti (Le Pour et le Contre), ktorý má zoznamovať Francúzsko s Anglickom a Angličanmi, a vydáva ho i po tom, ako sa v roku 1734 vrátil z Francúzska. Nevracia sa však už do kláštora: vo svete nadobudol zvučné spisovateľské meno, vďaka čomu sa stáva chránencom a spovedníkom svojho patróna de Contiho.
V roku 1734 cenzúra zakázala publikovanie príbehu o Manon Lescaut. Prévost vykazuje finančnú stratu kvôli nepredaným výtlačkom.
Stal sa redaktorom, prekladateľom, publicistom a svoj časopis vydáva až do roku 1740. Vďaka svojej usilovnosti sa jeho literárne dielo rozrástlo až na 200 zväzkov, no i napriek tomu žije v biede a núdzi.
V roku 1741 musel ujsť pred veriteľmi do Bruselu, v tomto exile ostal až do nasledujúceho roka. Tu prekladal diela Samuela Richardsona a podľa Johna Greena spracoval svoje ďalšie dielo „Všeobecné dejiny ciest“.
V roku 1753 pri reedícii premenoval posledný diel pamätí na „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescautovej“.[1] V roku 1755 Tento nový variant Manon Lescaut je Prévostom prepracovaný tak, aby sa páčil inkvizičnej cenzúre. Rediguje nový časopis „Journal étranger“, ktorý má podobné poslanie ako „Za a proti“, pretože má svojich čitateľov oboznamovať so zahraničnou literatúrou.
V roku 1754 sa stal priorom benediktínskeho opátstva St. Georges de Gesnes.
Posledné roky života prežil v dedinke Vineuil-Saint–Firmin. Cestou z benediktínskeho kláštora, kde chodil pracovať, v lese pri Chantilly, dostal mozgovú príhodu a skonal.
Dielo
- 1724 - Dobrodružstvá Pomponiove, rytiersky román, Les Aventures de Pomponius, chevalier romain (1724)
- 1728/1731 - Pamätí urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité)
- 1731 a 1753 - Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) , veršovaná tragédia
- 1735/1740 - Dekan killerinský (Doyen de Killerina), román z írskeho prostredia
- 1732/1739 – História pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) , román
- 1741 Príbehy modernej Grékyne (Histoire d’une Grecque moderne) , román podľa skutočného príbehu
- 1740 Margarétka d´ Anjou, román, Histoire de Marguerite d’Anjou (1740).
- 1746 Všeobecná história cestovania, Histoire générale des voyages (15 vol., 1746-1759).
- 1741 Memoáre o histórii Malty, Mémoires pour servir à l’histoire de Malte (1741).
- 1741 Campagnes philosophiques
- 1753 Vychádza prepracovaná verzia hry Príbeh rytiera des Grieux a Manon Lescaut vo Francúzsku
- 1760 Morálny svet alebo História ľudského srdca, Le Monde moral ou Mémoires pour servir à l’histoire du cœur humain
Vplyv diela
- Giacomo Puccini napísal operu Manon Lescaut
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abbé Prévost
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abbé Prévost na francúzskej Wikipédii.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Abbé Prévost na anglickej Wikipédii.
