Aztékovia

Aztékovia (iné názvy: Aztéci, Mexikovia, Méxikovia; po špan.: staršie Aztecas, novšie: Mexicas) sú jeden z chichimeckých kmeňov a zároveň jedna z pôvodne predkolumbovských civilizácií. V širšom zmysle to boli v čase dobytia Španielmi všetci obyvatelia jadra Aztéckej ríše, o ríši pozri Aztécka ríša.

Žili v dnešnom strednom Mexiku v 12. až 16. storočí. Patrila k mezoamerickým civilizáciám. Nadviazali okrem iného na Mayov (prevzali sčasti ich kalendár). Ich štát s hlavným mestom Tenochtitlán v strede dnešného mesta Mexiko v rokoch 1519 - 1521 zničili novo príchodiaci Španieli.

Aztékov ako národ (nie ako civilizácia) dodnes žije v Mexiku asi 2 milióny. Ich jazykom bol odpradávna nahuatl. Pôvodne sa delili na južných Aztékov (= Mexikov, Tenochkov) a severných Aztékov.

Príchod Aztékov

Podľa legendy, predkovia Aztékov prišli zo severu, z územia nazývaného Aztlán. Keď prišli k ostrovu na jazere Texcoco, uvideli orla sediaceho na kaktuse a požierajúceho hada. Tento výjav bol naplnením proroctva, ktoré hovorilo, že nájdu svoj nový domov na takomto mieste. Aztékovia tam preto postavili svoje mesto Tenochtitlán. Toto legendárne zjavenie je dnes zobrazené na vlajke Mexika. Skutočnosť je však iná - pozri Tenochtitlán.

V čase príchodu Španielov (1519) každopádne už v aglomerácii Tenochtitlánu žilo asi 400 tisíc obyvateľov. Spolu s Konštantínopolom (Carihradom) a Parížom patrilo vtedy k najväčším mestám sveta.

Meno

Dnes sa v jazyku nahuatl nazývajú Azteka, ale oni sami seba nazývali Culhua-Mexica (Culhua-Mexikovia), čo malo naznačovať súvis s mestom Culhuacan pri jazere Texcoco, ktoré v čase príchodu Aztékov bolo najvyspelejším mestom (kráľovstvom) oblasti.

Slovo Azték pochádza buď zo slova Aztlán („Biela zem“), čo je ich údajná pravlasť asi v severnom Mexiku, alebo znamená „žeriavoví ľudia“, čo je označenie, ktoré im prisúdili Tecpanecovia, možno preto, že obývali močariny ako žeriavy.

Charakteristika

Aztékovia patrili k jazykovej skupine kmeňov Nahua [nava] - odtiaľ je aj názov reči nahuatl [navatl].

Aztékovia boli tvorcovia Aztéckej ríše - najväčšej indiánskej ríše so strediskom v Tenochtitlane, ktorú tvorili mestské štáty s teokratickým zriadením s vládou kňazov. Rozvinuté poľnohospodárstvo, remeslá, astronómia a astrológia (kalendár), piktografické a hieroglyfické písmo (aztécke kódexy). Ríšu rozvrátil 1521 španielsky dobyvateľ H. Cortéz. Pri porovnaní s našim starovekom tu išlo o štátny útvar veľkých miest so zázemím poľnohospodárskeho vidieka, rozvinutými remeslami, obchodom a štátnou administratívou, no bez znalosti niektorých technických prostriedkov, ako je železo, koleso ako dopravný prostriedok, hrnčiarsky kruh, a niektorých zvierat, ako napr. koňa. Išlo o štátny útvar vcelku teokratickej povahy.

Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a jadeit. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov. Aztékovia vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier predátorov.

O aztéckej spoločnosti pozri Aztécka ríša.