Alžbeta Bavorská (Sissi): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
EmausBot (diskusia | príspevky)
Riadok 70: Riadok 70:
[[he:אליזבת, נסיכת בוואריה]]
[[he:אליזבת, נסיכת בוואריה]]
[[hr:Elizabeta Austrijska]]
[[hr:Elizabeta Austrijska]]
[[hu:Erzsébet magyar királyné]]
[[hu:Wittelsbach Erzsébet magyar királyné]]
[[it:Elisabetta di Baviera]]
[[it:Elisabetta di Baviera]]
[[ja:エリーザベト (オーストリア皇后)]]
[[ja:エリーザベト (オーストリア皇后)]]

Verzia z 01:42, 2. apríl 2012

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Alžbeta Bavorská pozri Alžbeta Bavorská (rozlišovacia stránka).
Alžbeta Bavorská
Portrét cisárovnej Alžbety, Georg Raab, Galéria umenia, Ľvov
Portrét cisárovnej Alžbety, Georg Raab, Galéria umenia, Ľvov
Narodenie24. december 1837
Mníchov, Bavorsko
Úmrtie10. september 1898
Ženeva, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alžbeta Bavorská

Alžbeta Bavorská, zv. Sissi, (* 24. december 1837, Mníchov – † 10. september 1898, Ženeva) bola bavorská princezná, rakúska cisárovná (od r. 1854), česká a uhorská kráľovná (od r. 1854), manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

Pôvod

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa (* 1808 – † 1888) a vojvodkyne Ludoviky Wilhelminy Bavorskej (* 1808 – † 1892).

Pochádzala z vedľajšej, nesuvérennej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni svojej staršej sestry Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Život

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od samého počiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry. Na viedenskom dvore sa cítila príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá. Všetky ústrky spočiatku trpela, no po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demoštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Busta "Sissi" v Alžbetinom parku v Ostrihome, Maďarsko

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Gyulom Andrássym. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v r. 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná.

V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Skladala verše v štýle H. Heineho. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.

V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, ktorému Alžbeta podľahla. Atentátnika zadržali, odsúdili na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu. bola velmi mila& tak a kes sa s

Zaujímavosti

  • Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 možno nájsť v kúpeľnom parku v Bardejovských Kúpeľoch.
  • Osobnosť "Sissi" najviac preslávil a spopularizoval rakúsky rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955 s herečkou Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe.
  • Narodená na Štedrý deň s jedným mliečnym zubom – povery vraveli, že takéto deti boli predurčené na šťastný život. Tento zub je vystavený vo Viedni

Rodinné pomery

S manželom, cisárom Františkom Jozefom I. mali štyri deti:

Iné projekty