Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d dnv/dúv
Riadok 5: Riadok 5:
|Dátum narodenia = [[3. máj]] [[1909]]
|Dátum narodenia = [[3. máj]] [[1909]]
|Miesto narodenia = [[Martin (mesto)|Martin]], [[Slovensko]]
|Miesto narodenia = [[Martin (mesto)|Martin]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = [[21. december]] [[1972]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1972|12|21|1909|5|3}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
}}

Verzia z 14:04, 28. apríl 2012

Zora Jesenská
slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka
Narodenie3. máj 1909
Martin, Slovensko
Úmrtie21. december 1972 (63 rokov)
Bratislava, Slovensko
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.

Životopis

Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v Martine, neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1935 pracovala v Martine ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka Matice slovenskej. V rokoch 1949 – 1950 viedla semináre v Bratislave, v rokoch 1952 – 1956 bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. Jej manžel bol Ján Rozner

Tvorba

Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (Anton Pavlovič Čechov, Michail Šolochov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij), francúzskej, anglickej (William Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. (Lexikón slovenských žien, s. 111).

Dielo

  • 1963 – Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah