Kozmická stanica: Rozdiel medzi revíziami
aktualizácia, kat. |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých [[organizmus|organizmov]] v podmienkach [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie [[Zem]]e aj [[vesmír]]u. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, [[Medzinárodná vesmírna stanica]], bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých [[kozmický turista|kozmických turistov]]. |
Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých [[organizmus|organizmov]] v podmienkach [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie [[Zem]]e aj [[vesmír]]u. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, [[Medzinárodná vesmírna stanica]], bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých [[kozmický turista|kozmických turistov]]. |
||
Prvou |
Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky [[Saľut 1]] v roku [[1971]]. V sérii staníc [[Saľut 3]] až [[Saľut 7|7]] uskutočňovali [[kozmonaut]]i z bývalého [[ZSSR]] a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica [[Skylab]] bola vypustená v roku [[1973]] a posádky sa na nej striedali prostredníctvom [[Apollo (kozmická loď)|kozmických lodí Apollo]]. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol [[Mir]], na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], automatické lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] sa starali iba o zásobovanie. V roku [[1995]] sa s Mirom prvýkrát spojil aj [[Space Shuttle|americký raketoplán]]. |
||
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v |
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete. |
||
V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou. |
V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou. |
Verzia z 13:25, 31. august 2012
Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.
Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.
Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 3 až 7 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.
Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.
V roku 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.
Zoznam kozmických staníc
Názov stanice | Vypustená | Zničená | Dní používania | Posádka a návštevníci |
Návštev | Hmotnosť (kg) | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Na dráhe | Pracovne | S posádkou | Bez posádky | |||||
Saľut 1 | 19. apríl 1971 01:40:00 UTC |
11. október 1971 | 175 | 24 | 3 | 2 | 0 | 18 425 |
Saľut 2 | 3. apríl 1973 01:40:00 UTC |
29. apríl 1973 | 54 | 0 | 0 | 0 | 0 | 18 500 |
Skylab | 14. máj 1973 17:30:00 UTC |
11. júl 1979 16:37:00 UTC |
2 249 | 171 | 9 | 3 | 0 | 77 088 |
Saľut 3 | 25. jún 1974 22:38:00 UTC |
24. január 1975 | 213 | 15 | 2 | 1 | 0 | 18 500 |
Saľut 4 | 26. december 1974 04:15:00 UTC |
3. február 1977 | 770 | 92 | 4 | 2 | 1 | 18 500 |
Saľut 5 | 22. jún 1976 18:04:00 UTC |
8. august 1977 | 412 | 67 | 4 | 2 | 0 | 19 000 |
Saľut 6 | 29. september 1977 06:50:00 UTC |
29. júl 1982 | 1 764 | 683 | 33 | 16 | 14 | 19 000 |
Saľut 7 | 19. apríl 1982 19:45:00 UTC |
7. február 1991 | 3 216 | 816 | 26 | 12 | 15 | 19 000 |
Mir | 19. február 1986 21:28:23 UTC |
23. marec 2001 05:50:00 UTC |
5 511 | 4 594 | 137 | 39 | 68 | 124 340 |
ISS | 20. november 1998 21:28:23 UTC |
— | *4 972 | *4 259 | *331 | *67 | *57 | *cca 450 000 |
Tchien-kung 1 | 29. september 2011 13:16:03 UTC |
— | ** 276 | ** 12 | ** 3 | ** 1 | ** 1 | **8500 |