Saľut 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Saľut 6 (DOS-5)
Salyut program insignia.svg
Údaje o stanici
Posádka:2
Štart:29. september 1977,
06:50:00 UTC
Štartovacia rampa:Bajkonur, Kazachstan (LC-81)
Návrat:29. júl 1982
Hmotnosť:19 824 kg
Dĺžka:15,8 m
Priemer:4,15 m
Obytný priestor:90 m³
Perigeum:219 km
Apogeum:275 km
Sklon:51,6°
Doba obehu:89,1 minút
Obletov za deň:16,16
Počet dní na orbite:1 764 dní
Počet dní s posádkou:683 dní
Počet obletov:28 024
Prejdená vzdialenosť:~1 136 861 930 km
Štatistiky z 29. júla 1982 (pokiaľ nie je uvedené inak).
Zostava
Nákres Saľutu 6
Nákres Saľutu 6
Saľut 6 (DOS-5)

Saľut 6 (DOS-5; rus. Салют-6Saljut-6) bola kozmická stanica vypustená z kozmodrómu Bajkonur 29. septembra 1977. Kozmická stanica bola prekonštruovaná a bola vybavená dvoma spojovacími uzlami, čo umožňovalo, aby na stanici boli dve posádky lodí Sojuz alebo zásobovanie nákladnými loďami Progress.

Časti stanice[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prechodový úsek - mal priemer 2 m a dĺžku 3 m vrátane spojovacieho uzla pre pripojenie Sojuzu a slúžil na uskutočňovanie vedeckých experimentov a prestup do transportnej lode. Mohol byť hermeticky uzavretý od ostatných častí stanice.
  • Pracovný úsek - mal priemer 4,15 m a dĺžku 9,1 m. Úsek bol určený na uskutočňovanie vedeckotechnických pozorovaní a experimentov, jedáleň, spálňa a telocvičňa. Vo vnútri úseku boli základné prístroje a agregáty systémov riadenia stanice, zabezpečenia životných podmienok, termoregulácie, elektrického napájania, rádiového spojenia a rôzne prístroje pre vedecké pozorovania a experimenty. V tejto časti sa nachádzalo hlavné riadiace stredisko, v prednej časti hlavná palubná doska. Na väčšine povrchu časti pracovného úseku boli nainštalované systémy termoregulácie. Ďalej optická aparatúra a snímače systému orientácie a navigácie, tri solárne panely.
  • Prístrojový úsek - boli tu umiestnené nádrže pitnej vody, korekčné motorčeky s nádržami paliva KPL, systémy orientácie a stabilizácie vrátane základných a záložných motorov s nízkym ťahom a množstvom ďalších systémov stanice.
  • Prechodová komora - mala priemer 2 m a dĺžku 1,6 m. Na druhej strane úseku bol druhý spojovací uzol, ktorý umožňoval zásobovanie ďalšou kozmickou loďou. Bolo tu inštalované spojovacie potrubie pre prečerpávanie paliva a pitnej vody. Rovnako ako prechodový úsek mohla byť táto časť hermeticky uzavretá od ostatných častí stanice.

Lety k stanici[upraviť | upraviť zdroj]

Na tejto stanici pobýval tiež československý kozmonaut Vladimír Remek spolu s Rusom Alexejom Alexandrovičom Gubarevom ako posádka Sojuzu 28 v rámci projektu Interkozmos.

Saľut 6 mal šesť stálych posádok.

V tom čase sa k stanici pripojilo tiež desať návštevných pilotovaných misií a dvanásť nákladných lodí Progress, bezpilotný Sojuz 34 a experimentálna bezpilotná loď Kosmos 1267 pôvodne navrhnutá pre projekt Almaz.

K stanici sa počas jej prevádzky pripojilo celkom 30 lodí. Stanica presiahla niekoľkonásobne plánovanú životnosť a 29. júla roku 1982 zhorela v atmosfére.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]