Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami
d →Externé odkazy: typo, replaced: - → – (2) |
d preklepy |
||
Riadok 27: | Riadok 27: | ||
S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume. |
S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume. |
||
Komplex jaskynných chrámov bol |
Komplex jaskynných chrámov bol v roku [[1983]] zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]]. |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
Verzia z 01:43, 1. november 2012
Ajanta caves* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | India |
Typ | kultúrna |
Kritériá | i, ii, iii, vi |
Identifikačné č. | 242 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 1983 (7. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. – 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.
Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adžanta (sídlo)
Externé odkazy
- india-picture.net – Obrázky z Ajanty z india-picture.net