Senát (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Vegetator (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 31: Riadok 31:
| isbn = 0-8108-3979-2
| isbn = 0-8108-3979-2
| jazyk = po anglicky
| jazyk = po anglicky
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Konstantius II.]] v rokoch [[357]]-[[361]].<ref name="ODB">''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. Heslo SENATE, s. 1868-1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Konstantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. Heslo SENATE, s. 1868-1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Dvornik
| priezvisko = Dvornik
| meno = Francis
| meno = Francis

Verzia z 08:33, 11. január 2013

Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii. Vznikol z nariadenia Konštantína I., ktorý si pre nové hlavné mesto Konštantínopol prial podobné inštitúcie ako mal Rím,[1] аle začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.

Existoval po celú dobu trvania ríše, až do jej konca v roku 1453.[2] So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil Konstantius II. v rokoch 357 – 361.[3] Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.[4]

Okrem prevažne ceremoniálnych úloh, niekoľkokrát v (prevažne ranej) histórii Byzancie aktívne zasiahol do diania. Napríklad pri dosadení Anastasia za cisára v roku 491, časť senátorov podporila povstanie Niká v roku 532 a pri poslaní Martiny (manželka Herakleia) spolu so synom Heraklonom do vyhnanstva a pri odsúdení pápeža Martina I. v roku 653.[2] Rovnako mohol mať výraznú úlohu, ak po smrti panovníka bol za cisára vyhlásený jeho neplnoletý syn a bolo treba určiť regenta.

Už aj tak neveľké právomoci senátu ešte oklieštil Lev VI.[3]

Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.[5] Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.[6]

Budova, kde zasadal senát, bola obklopená sochami mytologických postáv (napríklad Zeus) a cisárov, nachádzala sa v severnej časti Konštantínovho fóra.[7]

Referencie

  1. VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. Heslo Senát, s. 430-431. (po česky)
  2. a b ROSSER, John H. Historical dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. Heslo SENATE, s. 356-357. (po anglicky)
  3. a b The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. Heslo SENATE, s. 1868-1869. (po anglicky)
  4. DVORNIK, Francis. Emperors, Popes, and General Councils. Dumbarton Oaks Papers, 1951, čís. 6, s. 9. ISSN 0070-7546.
  5. The Oxford Handbook of Byzantine Studies / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661-662. (po anglicky)
  6. SENATOR. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869-1870
  7. SENATE HOUSE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869

Pozri aj