Atlantická charta: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.3) (robot Pridal: ca:Conferència de Terranova |
preklepy |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Atlantic Charter (color).jpg|thumb|Atlantická charta.]] |
[[Súbor:Atlantic Charter (color).jpg|thumb|Atlantická charta.]] |
||
'''Atlantická charta''' bolo spoločné prehlásenie [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z [[14. august]]a [[1941]] podpísané v [[Ship Harbour]] na [[Newfoundland a Labrador|Newfoundland]], v ktorých vyjadrovali zásady svojej politiky v nasledujúcom období. Neskôr 24. |
'''Atlantická charta''' bolo spoločné prehlásenie [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z [[14. august]]a [[1941]] podpísané v [[Ship Harbour]] na [[Newfoundland a Labrador|Newfoundland]], v ktorých vyjadrovali zásady svojej politiky v nasledujúcom období. Neskôr 24. septembra 1941 bolo spresnené znenie tejto zmluvy podpísané zástupcami [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[Dočasné štátne zriadenie|Československa]], [[Poľsko|Poľska]], [[Belgicko|Belgicka]], [[Holandsko|Holandska]], [[Nórsko|Nórska]], [[Grécko|Grécka]], [[Luxembursko|Luxemburska]] a [[Francúzsko|Francúzska]], ktoré boli súčasťou rozsiahlej vznikajúcej koalície krajín bojujúcich proti [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Vyhlásenie bolo základom mnohých ďalších dokumentov a neskôr naň nadväzovala aj [[charta OSN]]. |
||
Dokument podpísal 14. augusta 1941 prezident USA [[Franklin Delano Roosevelt|F. D. Roosevelt]] a britský ministerský predseda [[Winston Churchill|W. Churchill]] na spoločnom stretnutí na palube vojnovej lode vo vojenskom prístave Ship Harbour na [[Newfoundland]]e. Pôvodne nešlo o žiadny formálny dokument, ale o neformálne stanovené ciele a snahy do budúcnosti. Vo vyhlásení sa hovorilo o neuznaní akýchkoľvek územných ziskov v dôsledku prebiehajúcej vojny, tiež o uvoľnení obchodných obmedzení a podpore politickej slobody národov. Napriek vyhláseniu USA v tej dobe ešte vojensky nijak významne do vojny nezasiahli. Ich vojenská účasť sa začala po 7. decembri 1941, keď bola japonským loďstvom napadnutá jeho námorná základňa na [[Pearl Harbor]]e. |
Dokument podpísal 14. augusta 1941 prezident USA [[Franklin Delano Roosevelt|F. D. Roosevelt]] a britský ministerský predseda [[Winston Churchill|W. Churchill]] na spoločnom stretnutí na palube vojnovej lode vo vojenskom prístave Ship Harbour na [[Newfoundland]]e. Pôvodne nešlo o žiadny formálny dokument, ale o neformálne stanovené ciele a snahy do budúcnosti. Vo vyhlásení sa hovorilo o neuznaní akýchkoľvek územných ziskov v dôsledku prebiehajúcej vojny, tiež o uvoľnení obchodných obmedzení a podpore politickej slobody národov. Napriek vyhláseniu USA v tej dobe ešte vojensky nijak významne do vojny nezasiahli. Ich vojenská účasť sa začala po 7. decembri 1941, keď bola japonským loďstvom napadnutá jeho námorná základňa na [[Pearl Harbor]]e. |
Verzia z 14:46, 27. január 2013
Atlantická charta bolo spoločné prehlásenie USA a Spojeného kráľovstva z 14. augusta 1941 podpísané v Ship Harbour na Newfoundland, v ktorých vyjadrovali zásady svojej politiky v nasledujúcom období. Neskôr 24. septembra 1941 bolo spresnené znenie tejto zmluvy podpísané zástupcami Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Československa, Poľska, Belgicka, Holandska, Nórska, Grécka, Luxemburska a Francúzska, ktoré boli súčasťou rozsiahlej vznikajúcej koalície krajín bojujúcich proti nacistickému Nemecku. Vyhlásenie bolo základom mnohých ďalších dokumentov a neskôr naň nadväzovala aj charta OSN.
Dokument podpísal 14. augusta 1941 prezident USA F. D. Roosevelt a britský ministerský predseda W. Churchill na spoločnom stretnutí na palube vojnovej lode vo vojenskom prístave Ship Harbour na Newfoundlande. Pôvodne nešlo o žiadny formálny dokument, ale o neformálne stanovené ciele a snahy do budúcnosti. Vo vyhlásení sa hovorilo o neuznaní akýchkoľvek územných ziskov v dôsledku prebiehajúcej vojny, tiež o uvoľnení obchodných obmedzení a podpore politickej slobody národov. Napriek vyhláseniu USA v tej dobe ešte vojensky nijak významne do vojny nezasiahli. Ich vojenská účasť sa začala po 7. decembri 1941, keď bola japonským loďstvom napadnutá jeho námorná základňa na Pearl Harbore.
K zneniu dokumentu sa pridalo v auguste viacero krajín v tej dobe okupovaných Nemeckom a Talianskom, ktorých exilové vlády sídlili v Spojenom kráľovstve. Zároveň sa k nej pridal aj Sovietsky zväz, ktorý bol napriek predošlému paktu o priateľstve v júni napadnutý nemeckými silami.
V skratke malo vyhlásenie 8 bodov:
- USA ani Spojené kráľovstvo sa neusilujú o žiadne územné zisky
- územné zmeny musia byť v súlade s želaním ľudí na dotknutých územiach
- všetci ľudia majú právo na samourčenie
- majú byť zrušené obchodné bariéry a nastolené rovnaké podmienky pre víťazov i porazených
- svetová ekonomická spolupráca má viesť k hospodárskemu rozvoju a lepším sociálnym podmienkam všetkých národov
- po zničení nacistického Nemecka budú môcť všetky národy bez strachu žiť v mieri
- možnosť plavby v mieri po všetkých moriach a oceánoch
- odzbrojenie agresorov vojny a všeobecné povojnové odzbrojenie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Atlantická charta