Geomorfologické členenie

Geomorfologické členenie povrchu Zeme je systematické a hierarchické usporiadanie geomorfologických celkov (pohoria, vrchoviny, nížiny) na základe ich geomorfologickej príbuznosti a blízkosti.

Vodítkom pri zoskupovaní príbuzných celkov je do značnej miery spoločná geologická minulosť, no prihliada sa aj ku geografickým faktorom. Príkladom môže byť oblasť Českej vysočiny, ktorá patrí do sústavy pohorí, ktorých vznik začal hercýnskym vrásnením a je preto na základe geologických hľadísk vedená oddelene od horstiev Alpsko-himalájskej sústavy.

Geomorfológovia z rôznych štátov majú odlišný pohľad na množstvo a druh úrovní, do ktorých by sa geomorfologické celky toho-ktorého štátu mali členiť. Tieto systémy sú do určitej miery vzájomne kompatibilné, no nikdy nie úplne. Môžeme tak hovoriť o de facto štandardnom členení povrchu, navrhnutom tak, aby bolo možné podľa neho rozčleniť celý povrch Zeme.

Slovenské (čiastočne aj české) členenie používa nasledujúce taxonomické úrovne:

1. sústava - typicky rozsiahla oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období (napr. Alpsko-himalájska sústava zodpovedá alpínskemu vrásneniu). „Sústava je najvyššia geomorfologická jednotka, zodpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke."
2. podsústava - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. Alpy, Karpaty, Panónska panva). „Podsústava zodpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky."
3. provincia - „zodpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu."
4. subprovincia (sústava) (napr. Vnútorné Západné Karpaty)
5. oblasť (napr. Fatransko-tatranská oblasť)
6. celok - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie.
7. podcelok
8. časť

V českom členení existuje aj okrsok a podokrsok.

Pozri aj

• Geomorfologické členenie Slovenska

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geomorfologické členění povrchu Země na českej Wikipédii.