Grécky oheň: Rozdiel medzi revíziami
do formy výhonku |
d formulácia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|Použitie gréckeho ohňa byzantským loďstvom proti loďstvu Tomáša Slovana.]] |
[[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|Použitie gréckeho ohňa byzantským loďstvom proti loďstvu Tomáša Slovana.]] |
||
'''Grécky oheň''' |
'''Grécky oheň''' bola [[zápalná zmes]] používaná najmä námorníctvom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v období [[stredovek]]u. |
||
Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678 a 817-818. |
Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678 a 817-818. |
Verzia z 09:43, 26. júl 2013
Grécky oheň bola zápalná zmes používaná najmä námorníctvom Byzantskej ríše v období stredoveku.
Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678 a 817-818.
Európski križiaci týmto termínom, chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané Arabmi, Číňanmi alebo Mongolmi. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, vďaka čomu sa do súčasnosti nedochovali informácie o jeho zložení. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi prírodnej živice, ropy, vápna, síry a liadku. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob sifónového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálané tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grécky oheň
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greek fire na anglickej Wikipédii.