Alexandrijské museion: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Alexandrijské museion''' ({{v jazyku|grc|Μουσεῖον τῆς Ἀλεξανδρείας|„svätyňa múz v Alexandrii“|Mouseion tés Alexandreias}}) bola vedecká inštitúcia, ktorú na radu Demetria Falerského zriadil roku 280 pred Kr. [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] vedľa kráľovského paláca v [[Alexandria|Alexandrii]].
'''Alexandrijské museion''' (iné názvy: '''Museion v Alexandrii, Museion''', namiesto slova museion [μουσεῖον] v názve môže byť vždy buď iný prepis '''múseion/mouseion''', alebo niektorý zo zriedkavých variantov '''musaion/músaion/mousaion''' [μουσαῖον] alebo '''muséion/múséion/mouséion''' alebo '''muséon/múséon/mouséon''' <ref>[http://www.kleio.cz/main/index.php/mnav/menav]</ref>; museion znamená doslova "svätyňa múz") bola vedecká inštitúcia, ktorú na radu Demetria Falerského zriadil v roku 280 pred Kr. [[Ptolemaios I.|Ptolemaios I. Sótér]] vedľa kráľovského paláca v [[Alexandria|Alexandrii]].


V Museione spolu bývalo a pracovalo mnoho básnikov a učencov najrôznejších odborov; celkové zabezpečenie im poskytoval štát. Ich práca sa opierala o obrovskú knižnicu ([[Alexandrijská knižnica]]). Venovali sa predovšetkým filologickým štúdiám spojeným s vydávaním spoľahlivých literárnych textov (textová kritika, exegéza).
V Museione spolu bývalo a pracovalo mnoho básnikov a učencov najrôznejších odborov; celkové zabezpečenie im poskytoval štát. Ich práca sa opierala o obrovskú knižnicu ([[Alexandrijská knižnica]]). Venovali sa predovšetkým filologickým štúdiám spojeným s vydávaním spoľahlivých literárnych textov (textová kritika, exegéza).


K najväčšiemu rozkvetu Museionu došlo za [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]], neskôr za Augusta. V 3. stor. n. l. boli budovy zničené. Museion trvalo naďalej v Sarapeiu. Posledný učenec Museionu – [[Teón]], otec [[Hypatia|Hypatie]], zomrel roku 415. Museion bolo predchodcom [[univerzita|univerzít]].
K najväčšiemu rozkvetu Museionu došlo za [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]], neskôr za Augusta. V 3. stor. po Kr. boli budovy zničené. Museion trvalo naďalej v Sarapeiu. Posledný učenec Museionu – [[Teón]], otec [[Hypatia|Hypatie]], zomrel roku 415. Museion bolo predchodcom [[univerzita|univerzít]].

== Referencie==
{{references}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvm/museion_alexandrijske.html}}
* {{filit|fvm/museion_alexandrijske.html}}




<div style="margin:1.5em 0">
<div style="margin:1.5em 0">

Verzia z 20:20, 9. marec 2014

Alexandrijské museion (iné názvy: Museion v Alexandrii, Museion, namiesto slova museion [μουσεῖον] v názve môže byť vždy buď iný prepis múseion/mouseion, alebo niektorý zo zriedkavých variantov musaion/músaion/mousaion [μουσαῖον] alebo muséion/múséion/mouséion alebo muséon/múséon/mouséon [1]; museion znamená doslova "svätyňa múz") bola vedecká inštitúcia, ktorú na radu Demetria Falerského zriadil v roku 280 pred Kr. Ptolemaios I. Sótér vedľa kráľovského paláca v Alexandrii.

V Museione spolu bývalo a pracovalo mnoho básnikov a učencov najrôznejších odborov; celkové zabezpečenie im poskytoval štát. Ich práca sa opierala o obrovskú knižnicu (Alexandrijská knižnica). Venovali sa predovšetkým filologickým štúdiám spojeným s vydávaním spoľahlivých literárnych textov (textová kritika, exegéza).

K najväčšiemu rozkvetu Museionu došlo za Ptolemaia II. Filadelfa, neskôr za Augusta. V 3. stor. po Kr. boli budovy zničené. Museion trvalo naďalej v Sarapeiu. Posledný učenec Museionu – Teón, otec Hypatie, zomrel roku 415. Museion bolo predchodcom univerzít.

Referencie

Šablóna:References

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


  1. [1]