Hypatia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennej planétka pozri 238 Hypatia.
Hypatia
grécka filozofka
grécka filozofka
Narodeniemedzi 350 až 370
Úmrtie415
Alexandria, Egypt
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Hypatia

Hypatia alebo Hypatiá (* medzi 350 až 370 – † 415, Alexandria, Egypt) bola grécka filozofka, dcéra matematika a astronóma Thóna z Alexandrie, posledného známeho člena a možno i predstaveného alexandrijskej akadémie.[1] Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie a poskytol jej mimoriadne vzdelanie. Hypatia vykladala diela známych mysliteľov ako Platón a Aristoteles. Vo filozofii, ako hovorili jej súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. Bola známa legendárnymi znalosťami, skromnosťou a pozoruhodným verejným prejavom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rok jej narodenia nie je známy, pripadá do obdobia medzi rokmi 350/370, presnejšie[pozn. 1] možno okolo roku 355[2] alebo 360.[3] Niektorí autori špekulatívne považujú skorší dátum v rámci uvedeného rozmedzia za pravdepodobnejší,[1] napr. s ohľadom na relatívne presne doložený rok narodenia Hypatiinho najznámejšieho žiaka Synesia. Podľa ich názoru iba to, že bola staršia mohlo vysvetľovať mieru rešpektu a obdivu, ktorú jej preukazoval.[4]

Keď dokončila svoje vzdelanie, jej talent bol natoľko pozoruhodný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade a mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou, dosiahla úplnú intelektuálnu slobodu a stala sa rovnocennou mužom.

Postavenie, ktoré zastávala ju dostalo do centra pozornosti vzdelaných kruhov v Alexandrii. Zaoberala sa matematikou, astronómiou a filozofiou. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena-učiteľka novoplatónskej filozofie. Najvýznamnejším z jej žiakov bol Synesios z Kyrény, ktorý ju v niekoľkých listoch chváli.

Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenie ťažkých častí z Platóna a Aristotela. Chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypatia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, no ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania.[5] Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala. Veľa cestovala a dopisovala si s ľuďmi z celého Stredomoria. Jej dom bol vždy plný hostí, na jej prednášky chodili skupiny nadšených obdivovateľov, ba aj kresťanskí poslucháči.

Keď sa v Ríme dostal k moci jej nepriateľ biskup Cyril Alexandrijský, ocitla sa v ohnisku stretov medzi kresťanmi a pohanmi. Ani toto nebezpečenstvo ju však neodradilo od vyučovania.

Pokročila dosť ďaleko v štúdiu kužeľosečiek a nadviazala na Diofantove práce. Venovala sa hlavne aplikáciám matematiky. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaní o geometrii, algebre a astronómii. Vynašla niekoľko prístrojov: na destiláciu vody, na stanovenie mernej hmotnosti vody, v astrometrii sa jej pripisuje podiel na vývoji astrolábu pre merania na oblohe. Jej meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci a v roku 1884 bola po nej pomenovaná planétka 238 Hypatia, ktorá má predpokladaný priemer 156 km a jej jasnosť je 12,3 mag.

Kráter Hypatia, fotografická snímka z umelej družice Mesiaca Lunar Orbiter 4.

Príklad a osud Hypatie je vnímaný ako protest proti nástupu kresťanstva, na postavenie ženy a súčasne na antickú kultúru. Mnohí radoví kresťania prijímali filozofa v šatách ako protirečenie kresťanských noriem, ako protest proti kresťanizácii.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

V marci roku 415 bola Hypatia pri návrate domov neočakávane prepadnutá oddielom vzbúrencov. Násilne ju vytiahli z povozu a dovliekli do kostola, kde ju vyzliekli donaha a dobili na smrť. Jej telo rozštvrtili, ostatky vyniesli z chrámu, porozhadzovali po meste alebo spálili. Jej smrť spôsobila v Ríme šok a zármutok, dokonca aj v prípade Kyrilla; také konanie bolo aj v tých časoch extrémne. Hypatia sa stala obeťou náboženského fanatizmu a okolností.

Hypatia bola posledným veľkým učencom antiky. Po jej smrti alexandrijská škola upadla a vládu prevzali kresťania.

Po uplynutí nejakého času sa Hypatia stala pohanskou mučeníčkou.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tradičným a i v súčasnosti bádateľmi prevážne uvádzaným dátumom je rok 370, avšak podľa niektorých autorov pre toto datovanie neexistujú žiadne skutočne vedecké dôvody.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DEAKIN, Michael A. B. Hypatia and Her Mathematics. The American Mathematical Monthly, 1994, roč. 101, čís. 3, s. 234–243. Dostupné online. ISSN 0002-9890.
  2. Vzestup a pád Alexandrie, str. 198n.
  3. MATYSZAK, Philip; BERRY(OVÁ), Joanne. Životy Římanů. Preklad Ľubica Obuchová. [s.l.] : Mladá fronta, 2009. 304 s. ISBN 978-80-204-1958-3. S. 273–275.
  4. Dzielska (1995), str. 66.
  5. Dzielska (1995), str. 47.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hypatia

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hypatia z Alexandirie na českej Wikipédii.