Zénón z Kitia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zénón z Kitia (iné mená: Zénón z Kitionu[1], Zenón z Kitia ;starogr. Ζήνων ο Κιτιεύς; * asi 336 pred Kr. - † asi 264 pred Kr.) bol zakladateľ stoicizmu, resp. staršieho stoicizmu (školu založil v Aténach r. 308 pred Kr.; je nazvaná podľa „stoa poikile“ - stĺpová chodba vyzdobená freskami).[2]

Bol žiakom kynika Kratesa, potom Stilpóna a Diodora z megarskej školy a napokon platonika Polemona.[2]

Z diela Zenóna sa nám zachovalo iba niekoľko zlomkov. Zenón rozlišoval tri časti filozofie: logiku, fyziku a etiku. Zaviedol termín „pojem“ („katalépsis“). Podľa Zenóna je predstava („fantasia“) odtlačok („typosis“) veci v duši. Kritériom pravdy je podľa neho kataleptická predstava spojená s postihovaním skutočnosti.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ELIADE, Mircea. Dejiny náboženských predstáv a ideí. Preklad Peter Solivajs. Vyd. 1. Zväzok II : Od Gautamu Buddhu po víťazstvo kresťanstva. Bratislava : Agora, 1997. 424 s. ISBN 80-967210-2-X. S. 162.
  2. a b c FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • LONG, Anthony A. Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové. Preklad Petr Kolev. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2003. 341 s. (Dějiny filosofie; zv. 3.) ISBN 80-7298-077-7. S. 142 – 152.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]