Uddálaka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Uddálaka (7. st. pred Kr.) bol indický filozof, „najstarší filozof ľudstva“[1], bráhman, upanišádovský kňazský mudrc - typický príslušník starého kňazského rodu, hylozoista.

Najvyšším je podľa Uddálaku bytie (sat). „Len bytie bolo, môj milý, na začiatku, jediné, bez druhého.“ Nemohlo vzniknúť z nebytia. Z bytia vznikla najprv žeravosť, z nej voda (ápah - v sanskrite plurál), z nej potrava (pevná látka): keď je človek rozhorúčený, potí sa. Vzniká voda. Keď prší, vyrastá ryža. Všetko na svete sa skladá z týchto troch.

Bytie samo preniká všetkým. Celé vstúpilo do troch živlov, je oživujúcim princípom (džívátmá) a z troch živlov tvorí 'meno a telo' (náma-rúpam - dôležitý pojem indickej filozofie, ktorý znamená kategóriu princípu individuácie) všetkých vecí, vrátane psychických veličín, ako je reč a myslenie.

„Reč umierajúceho vchádza do myslenia, myslenie do dychu, dych do žiaru a žiar do najvyššieho božstva“, ktorým je bytie (sat). "To je (totiž:sat-bytie) tento celý svet, to je pravda, to je átman - to si ty ( tat tvam asi), ó, Švétakéhu!"[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ruben, W.: Geschichte der indischen Philosophie. Berlin, Deutscher Verlag der Wissenschaften 1954. 352 s. L134
  2. Bondy, E.: Indická filosofie. Praha: Vokno 1991. 240 s. (Poznámky k dějinám filosofie 1) L61

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.