Empedokles

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Empedokles
Západná filozofia
Staroveká filozofia
Empedokles.jpeg
Meno Empedokles (starogr. Έμπεδοκλής)
Narodenie 483 pred Kr.
Úmrtie 423 pred Kr.
Oblasť záujmu kozmogenéza, ontológia
Význačné myšlienky Hmota je zložená zo štyroch elementov (oheň, voda, vzduch, zem)

Empedokles (alebo Empedoklés) z Akragantu/Agrigenta (starogr. Έμπεδοκλής, * asi 483 pred Kr. — † 423 pred Kr.) bol starogrécky filozof.

Mnohotvárnosť vecí vyrastá podľa neho zo štyroch koreňov (elementov, živlov): zeme, vody, vzduchu a ohňa. Zjednocovanie a rozdeľovanie elementov spôsobujú podľa Empedokla dve protikladné sily: Láska (príťažlivosť) a Nenávisť (odpudivosť). Štádiá vývinu sveta sa rozlišujú podľa toho, ktorá z týchto síl prevláda.

Empedokles dokazuje vo svojej koncepcii prírody nutnosť zhody medzi večnou zmenou a tým, čo je v prírode nemenné, čím chce odstrániť dve krajné antinómie – Herakleitovu a Parmenidovu. Prichádza s novou hypotézou, že stávanie sa, vznikanie a zanikanie jednotlivých vecí je v podstate len pretváraním sa akéhosi pre celú skutočnosť spoločného súcna, čohosi jediného, večného a stále sa meniaceho a ďalej, že poznanie sveta si vyžaduje aj poznanie opierajúce sa o zmyslové údaje, ako aj poznanie racionálne. Empedokles sa túto hypotézu pokúša zdôvodňovať spôsobom, ktorý by sme dnes označili ako prírodovedný.

Učenie Empedokla[upraviť | upraviť zdroj]

Je pokusom o syntézu Herakleitovho učenia o večnej zmene Parmenidovho učenia o nemennom súcne. Základom všetkého sú podľa Empedokla štyri elementy (živly): oheň, vzduch, zem a voda. Elementy sú nemenné v tom zmysle, že kvalitatívna zmena jedného na druhý nie je možná. Rozmanitosť vecí a dianie vzniká podľa Empedokla tým, že Láska (spájajúca sila) a Svár (oddeľujúca sila) zmiešavajú čiastočky elementov v rôznych proporciách. [1] Z tohto nepretržitého zápasu protikladov vzniká celý svet čiže kozmos. V kozme každá jednotlivá vec ďalej podlieha tomuto istému zákonu boja protikladov, v dôsledku čoho všetko vzniká – stáva sa – všetko bez prestávky hynie, aby znovu vzniklo. Tento proces sa uskutočňuje na základe vírivého pohybu, v ktorom vzniká najskôr vzduch, neskoršie kozmický oheň, nato zem a voda a z vody znovu vzduch a potom nasledujú ďalšie vírivé cykly. Zo zeme vzniká rastlinný a živočíšny svet i človek.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, Obzor 1972. 668. s. 203

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.