Preskočiť na obsah

Melissos zo Samosu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Melissos zo Samu)

Melissos (starogr. Μέλισσος) bol grécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy, komentátor Parmenidových myšlienok. Velil loďstvu ostrova Samos, ktoré porazilo Aténčanov v roku 441 pred Kr.[1]

Učenie Melissa zo Samosu je jednak komentárom základných predpokladov Parmenidovho učenia a jednak výsledkom skúmania bytia KATÁ TÉN HYLÉN, čiže nakoľko je bytie čímsi vecným, materiálnym. Melissos pravdepodobne ako prvý v dejinách filozofie zavádza pojem HYLÉ ako pojem niečoho, čo je telesné alebo ako pojem hmoty. Starý homérsky významový útvar HYLÉ Melissos obohacuje o nový filozofický obsah. Melissos popiera najmä možnosť absolútneho prázdna, pretože logicky ho nemožno definovať na základe pojmu bytia. Bytie v materiálnom zmysle je všetkým, je mimo konkrétneho miesta a mimo času a ako také je absolútne neohraničené, a teda jedno a výlučne jediné, vylučujúce akúkoľvek možnosť jestvovania čohokoľvek mimo seba, teda aj absolútneho prázdna. Pojem bytia teda zahrnuje v sebe i pojem prázdna i pojem HYLÉ (hmoty). Logika stojí nad DOXAI čiže nad vedením o zmyslovom svete. Zmyslovému poznaniu chýba filozofická hodnota, pretože zmyslové poznanie podlieha ustavičnej zmene, a teda nemôže chápať ani predstavovať v stálych a nemenných kategóriách bytia. Keďže človek nemôže vyjsť za zmyslové poznanie, teda pravdivé, čisto rozumové poznanie je preň celkom nemožné. Melissovo učenie vyúsťuje do sofistického skepticizmu a koniec koncov do nihilizmu.

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 417.