Lao-c’

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Lao-c’

Lao-c’ (čín. 老子, pchin-jin: Lǎozǐ, v preklade Starý majster, vlastným menom Er Li; približne * 604 pred Kr. – † 517 pred Kr.) bol čínsky filozof, zakladateľ taoizmu. Patrí k najväčším mysliteľom ľudstva. Spolu s Kchung-c' ho považujú za reformátorskú postavu, ktorá natrvalo poznamenala čínsku kultúru, čínsku politiku a čínske náboženstvo.[1]

Lao-c’ bol archivárom v cisárskom archíve hlavného mesta čínskej ríše a dá sa o ňom predpokladať, že na cisárov rozkaz putoval po celej ríši a zapisoval a zbieral najrôznejšie literárne i historické materiály a dokumenty pre cisárske archívy. Tým bol v neustálom styku so životom i so spoločenskými problémami svojej doby.[1]

Učenie Lao-c’a[upraviť | upraviť kód]

Nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom tao. Podľa Lao-c’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná entita, pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé. Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu, ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.[2][3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. LEGOWICZ, Jan. Prehľad dejín filozofie : základy doxografie. Preklad Anna Varsiková. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1972. 651 s. (Veda a súčasnosť.) S. 34 – 35.
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - Učenie Lao-c’a

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 173 – 175.
  • KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 125 – 149.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Lao-c’
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lao-c’

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]