Christian Johann Doppler: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 50 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q84284)
infobox, wikilinky
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
[[Súbor:Cdoppler.jpg|thumb|right|200px|Christian Johann Doppler]]
|Meno = Christian Johann Doppler
[[Prof.]] '''Christian Johann Doppler''' (* [[29. november]] [[1803]], [[Salzburg]] – † [[17. marec]] [[1853]], [[Benátky]]) bol rakúsky fyzik.
|Portrét = Cdoppler.jpg
|Popis = rakúsky fyzik
|Dátum narodenia = [[29. november]] [[1803]], [[Salzburg]], [[Rakúsko]]
|Miesto narodenia = [[Salzburg]], [[Rakúsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1853|3|17|1803|11|29}}
|Miesto úmrtia = [[Benátky (mesto)|Benátky]], [[Taliansko]]
|}}


[[Prof.]] '''Christian Johann Doppler''' (* [[29. november]] [[1803]], [[Salzburg]], [[Rakúsko]] – † [[17. marec]] [[1853]], [[Benátky (mesto)|Benátky]], [[Taliansko]]) bol rakúsky fyzik.
== Život ==

Christian Johann Doppler sa narodil v Salzburgu. V rokoch 1822–1825 študoval na viedenskej polytechnike. Štúdium dokončil v Salzburgu, kde sa prejavil ako schopný matematik. V r. 1829–1833 bol asistentom na Katedre matematiky viedenskej univerzity. O dva roky neskôr ho povolali za profesora matematiky a účtovníctva do [[Praha|Prahy]], kde pôsobil tiež ako profesor na Štátnej technickej akadémii, ktorá mala štatút vysokej školy (1841–1847). Na [[Slovensko]] prišiel v r. 1847 ako profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a c.k. banský radca. Tu pôsobil v nepokojnom období do začiatku r. 1849. Keďže sa na akadémii takmer nevyučovalo, venoval sa vedeckej práci. Inicioval zriadenie prvého samostatného fyzikálneho ústavu na svete a ako riadny profesor experimentálnej fyziky sa v roku [[1850]] stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity. Zomrel 17. marca 1853 v Benátkach.
== Životopis ==
Narodil sa v Salzburgu. V rokoch [[1822]] – [[1825]] študoval na [[viedeň|viedenskej]] polytechnike. Štúdium dokončil v Salzburgu, kde sa prejavil ako schopný matematik.

V rokoch [[1829]] [[1833]] bol asistentom na Katedre matematiky viedenskej univerzity. O dva roky neskôr ho povolali za profesora matematiky a účtovníctva do [[Praha|Prahy]], kde pôsobil tiež ako profesor na Štátnej technickej akadémii, ktorá mala štatút vysokej školy (1841–1847). Na [[Slovensko]] prišiel v roku [[1847]] ako profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a c.k. banský radca. Tu pôsobil v nepokojnom období do začiatku roku [[1849]]. Keďže sa na akadémii takmer nevyučovalo, venoval sa vedeckej práci. Inicioval zriadenie prvého samostatného fyzikálneho ústavu na svete a ako riadny profesor experimentálnej fyziky sa v roku [[1850]] stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity.<br />
Zomrel 17. marca 1853 v Benátkach.


== Práca ==
== Práca ==
Riadok 11: Riadok 23:
* {{MUSAV|33}}
* {{MUSAV|33}}


{{DEFAULTSORT:Doppler, Christian Johann}}


{{DEFAULTSORT:Doppler, Christian Johann}}
[[Kategória:Narodenia v 1803]]
[[Kategória:Úmrtia v 1853]]
[[Kategória:Rakúski fyzici]]
[[Kategória:Rakúski fyzici]]

Verzia z 13:17, 17. marec 2014

Christian Johann Doppler
rakúsky fyzik
rakúsky fyzik
Narodenie29. november 1803, Salzburg, Rakúsko
Salzburg, Rakúsko
Úmrtie17. marec 1853 (49 rokov)
Benátky, Taliansko
Odkazy
Webstránkachristian-doppler.net
CommonsSpolupracuj na Commons Christian Johann Doppler

Prof. Christian Johann Doppler (* 29. november 1803, Salzburg, Rakúsko – † 17. marec 1853, Benátky, Taliansko) bol rakúsky fyzik.

Životopis

Narodil sa v Salzburgu. V rokoch 18221825 študoval na viedenskej polytechnike. Štúdium dokončil v Salzburgu, kde sa prejavil ako schopný matematik.

V rokoch 18291833 bol asistentom na Katedre matematiky viedenskej univerzity. O dva roky neskôr ho povolali za profesora matematiky a účtovníctva do Prahy, kde pôsobil tiež ako profesor na Štátnej technickej akadémii, ktorá mala štatút vysokej školy (1841–1847). Na Slovensko prišiel v roku 1847 ako profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a c.k. banský radca. Tu pôsobil v nepokojnom období do začiatku roku 1849. Keďže sa na akadémii takmer nevyučovalo, venoval sa vedeckej práci. Inicioval zriadenie prvého samostatného fyzikálneho ústavu na svete a ako riadny profesor experimentálnej fyziky sa v roku 1850 stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity.
Zomrel 17. marca 1853 v Benátkach.

Práca

Doppler zistil, že rozdiely medzi údajmi o orientácii banských štôlní z čias ich razenia a v súčasnosti nesú informácie o zmenách magnetickej deklinácie. V spise O farebnom svetle dvojhviezd a niektorých iných nebeských telies (1842) matematicky formuloval jav, ktorý dostal meno po ňom. Vyjadruje závislosť frekvencie zvukových a svetelných vĺn, registrovaných prijímateľom, od rýchlosti pohybu prijímateľa. V roku 1846 svoj vzorec rozšíril aj na prípad vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. Doppler bol presvedčený, že hviezdy vyžarujú viditeľné svetlo s rôznou frekvenciou a ich kombinácia sa javí ako biela farba. Farebné svetlo dvojhviezd vysvetlil posunom frekvencie, ktorý nastáva v dôsledku pohybu každej z hviezd okolo spoločného hmotného stredu. Zaoberal sa tiež aberáciou hviezd a teóriou farieb, navrhol optický diaľkomer.

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.