Ivan Vladimirovič Mičurin: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
len male upravy
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 62.169.180.11 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara
Riadok 3: Riadok 3:
'''Ivan Vladimirovič Mičurin''' ([[ruština|rus.]] Иван Владимирович Мичурин; * [[15. október]] [[1855]] podľa juliánskeho alebo [[27. október]] podľa gregoriánskeho kalendára, [[Dolgoje]], [[Riazanská oblasť]] – † [[7. jún]] [[1935]] [[Mičurinsk]], [[Tambovská oblasť]]) bol ruský [[biológ]], [[šľachtiteľ]] a [[ovocinár]]. Jeho výskum bol významným príspevkom v oblasti [[genetika|genetiky]], hlavne [[ovocinárstvo|ovocinárstva]].
'''Ivan Vladimirovič Mičurin''' ([[ruština|rus.]] Иван Владимирович Мичурин; * [[15. október]] [[1855]] podľa juliánskeho alebo [[27. október]] podľa gregoriánskeho kalendára, [[Dolgoje]], [[Riazanská oblasť]] – † [[7. jún]] [[1935]] [[Mičurinsk]], [[Tambovská oblasť]]) bol ruský [[biológ]], [[šľachtiteľ]] a [[ovocinár]]. Jeho výskum bol významným príspevkom v oblasti [[genetika|genetiky]], hlavne [[ovocinárstvo|ovocinárstva]].


Spočiatku sexoval s Petrom Rajnohom pestoval ovocné druhy vhodné pre oblasť stredného Ruska. Využil ovocné odrody z rôznych oblastí Ázie, rastúce v studenom podnebí s krátkou vegetačnou dobou. Krížením týchto odrôd s európskymi vypestoval asi 300 nových druhov ovocia, hlavne [[jabloň|jabloní]], vhodných pre drsné podmienky vnútrozemského podnebia stredného Ruska. Posunul tým hranice pestovania ovocia výrazne severnejšie. Svoje skúsenosti zhrnul v knihe ''Výsledky šesťdesiatročných prác''. Posmrtne vyšli jeho zbierky prác, ktoré boli preložené do mnohých jazykov.
Spočiatku pestoval ovocné druhy vhodné pre oblasť stredného Ruska. Využil ovocné odrody z rôznych oblastí Ázie, rastúce v studenom podnebí s krátkou vegetačnou dobou. Krížením týchto odrôd s európskymi vypestoval asi 300 nových druhov ovocia, hlavne [[jabloň|jabloní]], vhodných pre drsné podmienky vnútrozemského podnebia stredného Ruska. Posunul tým hranice pestovania ovocia výrazne severnejšie. Svoje skúsenosti zhrnul v knihe ''Výsledky šesťdesiatročných prác''. Posmrtne vyšli jeho zbierky prác, ktoré boli preložené do mnohých jazykov.


Vyznamenaný [[Rad sv. Anny|Radom sv. Anny]] III. stupňa (1912). Nositeľ [[Leninov rad|Leninovho radu]] (1931). Čestný člen [[Akadémia vied Sovietskeho zväzu|Akadémie vied ZSSR]] (1935).
Vyznamenaný [[Rad sv. Anny|Radom sv. Anny]] III. stupňa (1912). Nositeľ [[Leninov rad|Leninovho radu]] (1931). Čestný člen [[Akadémia vied Sovietskeho zväzu|Akadémie vied ZSSR]] (1935).

Verzia z 09:03, 16. apríl 2014

Ivan Vladimirovič Mičurin

Ivan Vladimirovič Mičurin (rus. Иван Владимирович Мичурин; * 15. október 1855 podľa juliánskeho alebo 27. október podľa gregoriánskeho kalendára, Dolgoje, Riazanská oblasť – † 7. jún 1935 Mičurinsk, Tambovská oblasť) bol ruský biológ, šľachtiteľ a ovocinár. Jeho výskum bol významným príspevkom v oblasti genetiky, hlavne ovocinárstva.

Spočiatku pestoval ovocné druhy vhodné pre oblasť stredného Ruska. Využil ovocné odrody z rôznych oblastí Ázie, rastúce v studenom podnebí s krátkou vegetačnou dobou. Krížením týchto odrôd s európskymi vypestoval asi 300 nových druhov ovocia, hlavne jabloní, vhodných pre drsné podmienky vnútrozemského podnebia stredného Ruska. Posunul tým hranice pestovania ovocia výrazne severnejšie. Svoje skúsenosti zhrnul v knihe Výsledky šesťdesiatročných prác. Posmrtne vyšli jeho zbierky prác, ktoré boli preložené do mnohých jazykov.

Vyznamenaný Radom sv. Anny III. stupňa (1912). Nositeľ Leninovho radu (1931). Čestný člen Akadémie vied ZSSR (1935).