Michail Timofejevič Kalašnikov: Rozdiel medzi revíziami
d šablóna |
→Život: gramatika |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas [[bitka o Briansk|bitky o Briansk]] bol nútený po zničení svojho [[tank]]u bojovať ako [[pechota|pešiak]]. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi [[Anatolij Arkadievič Blagonravov|A. Blagonravovi]], ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným [[PPŠ-41]] či [[PPS-43]] komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument. |
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas [[bitka o Briansk|bitky o Briansk]] bol nútený po zničení svojho [[tank]]u bojovať ako [[pechota|pešiak]]. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi [[Anatolij Arkadievič Blagonravov|A. Blagonravovi]], ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným [[PPŠ-41]] či [[PPS-43]] komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument. |
||
Od roku [[1945]] sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×{{mm|39|m}} so stredne veľkou [[strelný prach|prachovou]] náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i [[Hugo Schmeisser]], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes |
Od roku [[1945]] sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×{{mm|39|m}} so stredne veľkou [[strelný prach|prachovou]] náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i [[Hugo Schmeisser]], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj [[vynález]] dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul [[Hrdina práce]] čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta [[Iževsk]], kde ako riaditeľ závodu [[IŽMAŠ]] pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený [[ľahký guľomet]] [[RPK]]. |
||
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku [[1998]] ho ruská vláda vyznamenala [[Rad svätého Andreja|Radom sv. Andreja]]. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku [[2004]] poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47. |
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku [[1998]] ho ruská vláda vyznamenala [[Rad svätého Andreja|Radom sv. Andreja]]. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku [[2004]] poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47. |
Verzia z 20:38, 15. december 2014
Michail Timofejevič Kalašnikov | |
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní | |
Narodenie | 10. november 1919 Kurja, ZSSR |
---|---|
Úmrtie | 23. december 2013 (94 rokov) Iževsk, Udmurtská republika |
Odkazy | |
Commons | Michail Timofejevič Kalašnikov |
Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919 – † 23. december 2013) bol ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsky samopal AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.
Život
Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kurja v Altajskom kraji. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.
Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i Hugo Schmeisser, ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina práce čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Timofejevič Kalašnikov