Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
slovenčinové úpravy, prebytočné čiarky typické pre angličtinu, priveľa "ale" nahradené správnejšími tvarmi však, avšak, dĺžeň a prirodzené aktívne vyjadrovanie namiesto trpného, ktoré neskúsení prekladatelia preberajú z angl.,
Riadok 1: Riadok 1:
'''Heisenbergov princíp neurčitosti''' alebo '''princíp neurčitosti''' alebo '''Heisenbergov princíp''' je jeden zo základných pojmov [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] (objavený a formulovaný [[Werner Heisenberg|Wernerom Heisenbergom]]). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. [[poloha]] a [[hybnosť]] alebo [[čas]] a [[energia]]) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou, vyjadrenou pomocou [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]]. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.
'''Heisenbergov princíp neurčitosti''' alebo '''princíp neurčitosti''' alebo '''Heisenbergov princíp''' je jeden zo základných pojmov [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] (ktorý objavil a formuloval [[Werner Heisenberg]]). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. [[poloha]] a [[hybnosť]] alebo [[čas]] a [[energia]]) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou než aká je daná hornou hranicou vyjadrenou pomocou [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]]. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.


== Fenomenologické vysvetlenie ==
== Fenomenologické vysvetlenie ==


Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť [[poloha|polohu]] a [[hybnosť]] častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame v dôsledku veľmi malej hodnoty [[Plancková konštanta|Planckovej konštanty]].
Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť [[poloha|polohu]] a [[hybnosť]] častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame vzhľadom na veľmi malú hodnotu [[Plancková konštanta|Planckovej konštanty]].


V kvantových systémoch ale hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť [[svetlo]] s krátkou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]]. Čím nižšiu vlnovú dĺžku svetla ale na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. Túto hybnosť ale počas merania polohy predá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.
V kvantových systémoch však hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť [[svetlo]] s krátkou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]]. Čím nižšiu vlnovú dĺžku svetla však na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. Avšak túto hybnosť počas merania polohy odovzdá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.


Ak by sme pokus spravili naopak, t.z. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.
Ak by sme pokus spravili naopak, t. j. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.


== Matematická formulácia ==
== Matematická formulácia ==
Riadok 16: Riadok 16:
::<math>\Delta t \Delta E \geq \frac{\hbar}{2}, </math>
::<math>\Delta t \Delta E \geq \frac{\hbar}{2}, </math>


či napríklad uhlu <math>O_i</math> a [[moment hybnosti|momentu hybnosti]] <math>J_i</math> daného objektu:
či napríklad uhla <math>O_i</math> a [[moment hybnosti|momentu hybnosti]] <math>J_i</math> daného objektu:


::<math>\Delta O_i \Delta J_i \geq \frac{\hbar}{2} </math>
::<math>\Delta O_i \Delta J_i \geq \frac{\hbar}{2} </math>


Vo všeobecnosti platí princip neurčitosti pre všetky operátory pozorovateľných veličín, ktoré navzájom nekomutujú.
Vo všeobecnosti platí princíp neurčitosti pre všetky operátory pozorovateľných veličín, ktoré navzájom nekomutujú.


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 08:55, 12. marec 2015

Heisenbergov princíp neurčitosti alebo princíp neurčitosti alebo Heisenbergov princíp je jeden zo základných pojmov kvantovej mechaniky (ktorý objavil a formuloval Werner Heisenberg). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou než aká je daná hornou hranicou vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.

Fenomenologické vysvetlenie

Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť polohu a hybnosť častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame vzhľadom na veľmi malú hodnotu Planckovej konštanty.

V kvantových systémoch však hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou. Čím nižšiu vlnovú dĺžku svetla však na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. Avšak túto hybnosť počas merania polohy odovzdá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.

Ak by sme pokus spravili naopak, t. j. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.

Matematická formulácia

Súčin štandardných odchýlok Δx a Δp merania polohy a hybnosti danej častice je podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti viazaný nasledujúcim vzťahom:

pričom je tzv. redukovaná Planckova konštanta. Podobne je obmedzená aj presnosť v simultánnom určení času a energie :

či napríklad uhla a momentu hybnosti daného objektu:

Vo všeobecnosti platí princíp neurčitosti pre všetky operátory pozorovateľných veličín, ktoré navzájom nekomutujú.

Externé odkazy