Apoptóza: Rozdiel medzi revíziami
d -rozsiahly text bez zdroja |
|||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Apoptóza je veľmi dôležitá v [[embryo]]nálnom vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu. |
Apoptóza je veľmi dôležitá v [[embryo]]nálnom vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu. |
||
Typickými znakmi apoptózy je štiepenie DNA nukleázou medzi nukleozómami, a teda typický apoptotický rebrík signálov na agarózovom gély, približne každých 200 bázových párov. Rovnako farbenie DNA pomocou farbičky Dapi vykazuje iné charakteristiky - apoptotická chromozómová DNA je rozstrúsená a nehomogénna, rovnako ako signály farbičky, ktorá sa na ňu viaže. Biochemickým markerom apoptózy je membránový fosfolipid - fosfatidyl serín. U zdravých biniek sa vyskytuje iba vo vnútornom lístku membrány, u chorých resp. apoptotických buniek sa presúva na vonkajšiu stranu, čo predstavuje signál pre fagocytické bunky. |
|||
Apoptóza môže prebiehať dvoma dráhami- vonkajšou a vnútornou. Obe dráhy sa stretnú v spoločnom bode. |
|||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
Verzia z 14:11, 28. máj 2015
Apoptóza je programovaná bunková smrť. Na bunku pôsobia signály (z vnútorného alebo vonkajšieho prostredia), ktoré postupne vedú k tomu, že bunka sama rozštiepi svoju DNA na fragmenty, rozloží vlastné proteíny a pomocou cytoskeletu sa rozpadne na viacero apoptotických teliesok, ktoré sú v extracelulárnom prostredí pohltené okolitými bunkami. V tom sa líši od nekrózy, kedy je bunka zničená „násilne“, jej obsah vytečie do okolia ostatných buniek a môže ich svojím obsahom neadekvátne ohroziť (výlevom mediátorov, ktoré mala vo vnútornom prostredí).
Apoptóza je veľmi dôležitá v embryonálnom vývoji (prsty na rukách sa zakladajú aj s blanami medzi prstami a neskôr odumrú apoptózou), i pri raste organizmu a jeho jednotlivých častí. Veľký význam má takisto pri rozpoznávaní nekontrolovateľne sa množiacich buniek. Organizmus má ochranné mechanizmy, ktoré dokážu takýmto bunkám príslušnou signalizáciou „vnútiť“ apoptózu.
Zdroj
- KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)