Ilya Prigogine: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklep
d →‎top: wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB
Riadok 10: Riadok 10:
|}}
|}}


'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|'''Ilia Romanovič Prigožin'''}}; * [[25. január]] [[1917]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[28. máj]] [[2003]], [[Brusel]], [[Belgicko]]) bol belgický fyzik a [[chemik]] [[Židia (etnikum)|židovského]] pôvodu narodený v Rusku. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.
'''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|'''Ilia Romanovič Prigožin'''}}; * [[25. január]] [[1917]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[28. máj]] [[2003]], [[Brusel]], [[Belgicko]]) bol belgický fyzik a [[chemik]] [[Židia|židovského]] pôvodu narodený v Rusku. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.


== Životopis ==
== Životopis ==

Verzia z 21:00, 6. apríl 2016

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Ilya Prigogine
belgický fyzik a chemik
Ilya Prigogine
Narodenie25. január 1917
Moskva, Rusko
Úmrtie28. máj 2003 (86 rokov)
Brusel, Belgicko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ilya Prigogine

Ilya Prigogine (rus. Илья Романович ПригожинIlia Romanovič Prigožin; * 25. január 1917, Moskva, Rusko – † 28. máj 2003, Brusel, Belgicko) bol belgický fyzik a chemik židovského pôvodu narodený v Rusku. V roku 1977 získal Nobelovu cenu za chémiu za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov.

Životopis

Od roku 1950 bol profesorom na Slobodnej univerzite Brusel a od 1970 na Texaskej univerzite v Austine. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie.

Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom "novej aliancie", v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet.

Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia.

Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky.

Diela

  • Ilya Prigogine & Isabelle Stengers Order out of Chaos: Man's new dialogue with nature, 1984, Flamingo, ISBN 0-00-654115-1
  • Ilya Prigogine From Being To Becoming, 1980, Freeman, ISBN 0-7167-1107-9
  • G. Nicolis and Ilya Prigogine Self-Organization in Non-Equilibrium Systems, 1977, Wiley, ISBN 0471024015
  • I. Prigogine Thermodynamics of Irreversible Processes Second Edition, 1961, Wiley, Library of Congress Catalog Card Number 61-12683
  • I. Prigogine (Editor-in-Chief), Chaotic Dynamics and Transport in Fluids and Plasmas, 1993,ISBN 0-88318-923-2. Resaarch Trends in Physics Series founded by V. Alexander Stefan and published by the American Institute of Physics Press (presently * Springer, New York)
  • Ilya Prigogine, End of Certainty, 1997, The Free Press, ISBN 0-684-83705-6

Externé odkazy

Zdroj

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.