Jacobo Arbenz Guzmán: Rozdiel medzi revíziami
→Úvodná sekcia: rozšírenie |
d wikilinky |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
Americká vláda poverila CIA uskutočnením operácie, ktorá sa stala známa pod krycím názvom [[operacia PBSUCCESS|PBSUCCESS]] a ktorá mala zbaviť Arbenza moci. V rámci nej spustila CIA proti Arbenzovi rozsiahlu diskreditačnú a negatívnu propagandistickú kampaň a najala si a vyzbrojila vyše 400 [[žoldnier]]ov pod vedením exilového plukovníka [[Carlos Castillo Armas|Carlosa Castillo Armasa]]. Táto Američanmi vytvorená „oslobodzovacia armáda“ podnikla [[18. júna]] [[1954]] zo susedného [[Honduras]]u do Guatemaly inváziu a pokúsila sa postúpiť až na hlavné mesto. Guatemalská armáda síce žoldnierov v priebehu niekoľkých dni porazila a ich zvyšky zahnala späť do Hondurasu, agenti CIA však v krajine ďalej šírili zmätok a protiarbenzovskú propagandu. Vysoký guatemalský dôstojníci sa začali obávať, že invázia žoldnierov bola len predprípravou otvorenej americkej vojenskej intervencie, preto nakoniec prezidenta Arbenza dotlačili [[27. júna]] 1954 k rezignácii. Moci sa o niekoľko dni na to ujal ako vojenský diktátor Carlos Castillo Armas. |
Americká vláda poverila CIA uskutočnením operácie, ktorá sa stala známa pod krycím názvom [[operacia PBSUCCESS|PBSUCCESS]] a ktorá mala zbaviť Arbenza moci. V rámci nej spustila CIA proti Arbenzovi rozsiahlu diskreditačnú a negatívnu propagandistickú kampaň a najala si a vyzbrojila vyše 400 [[žoldnier]]ov pod vedením exilového plukovníka [[Carlos Castillo Armas|Carlosa Castillo Armasa]]. Táto Američanmi vytvorená „oslobodzovacia armáda“ podnikla [[18. júna]] [[1954]] zo susedného [[Honduras]]u do Guatemaly inváziu a pokúsila sa postúpiť až na hlavné mesto. Guatemalská armáda síce žoldnierov v priebehu niekoľkých dni porazila a ich zvyšky zahnala späť do Hondurasu, agenti CIA však v krajine ďalej šírili zmätok a protiarbenzovskú propagandu. Vysoký guatemalský dôstojníci sa začali obávať, že invázia žoldnierov bola len predprípravou otvorenej americkej vojenskej intervencie, preto nakoniec prezidenta Arbenza dotlačili [[27. júna]] 1954 k rezignácii. Moci sa o niekoľko dni na to ujal ako vojenský diktátor Carlos Castillo Armas. |
||
Arbenzo bol po rezignácii donútení odísť do [[Mexiko|Mexika]] a neskôr krátkodobo žíl vo Švajčiarsku, [[Paríž]]i, [[praha|Prahe]], [[moskva|Moskve]], či na [[kuba|Kube]]. V r. [[1965]] spáchala jeho najstaršia dcéra ''Arabella'' samovraždu, čo Arbenzom vážne otriaslo. Kvôli jej pohrebu sa vrátil do Mexika a ostal tam žiť až do svojej smrti. [[27. januára]] [[1971]] bol Arbenz |
Arbenzo bol po rezignácii donútení odísť do [[Mexiko|Mexika]] a neskôr krátkodobo žíl vo Švajčiarsku, [[Paríž]]i, [[praha|Prahe]], [[moskva|Moskve]], či na [[kuba|Kube]]. V r. [[1965]] spáchala jeho najstaršia dcéra ''Arabella'' samovraždu, čo Arbenzom vážne otriaslo. Kvôli jej pohrebu sa vrátil do Mexika a ostal tam žiť až do svojej smrti. [[27. januára]] [[1971]] bol Arbenz nájdený mŕtvy vo vani vo svojom dome v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]], pričom presné okolnosti jeho smrti ostávajú neobjasnené. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB4/ CIA and Assassinations:The Guatemala 1954 Documents] |
* [http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB4/ CIA and Assassinations:The Guatemala 1954 Documents] |
||
Verzia z 10:51, 30. máj 2016
| Jacobo Árbenz Guzmán | |
 guatemalský armádny dôstojník a prezident Guatemaly | |
| Narodenie | 14. september 1913 Quetzaltenango, Guatemala |
|---|---|
| Úmrtie | 27. január 1971 (57 rokov) Mexiko, Mexiko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jacobo Arbenz Guzmán |
Jacobo Árbenz Guzmán (* 14. september 1913, Quetzaltenango, Guatemala – † 27. január 1971, Mexiko, Mexiko) bol guatemalský armádny dôstojník a ľavicovo orientovaný politik, od r. 1951 demokraticky zvolený prezident Guatemaly. Jeho vláda bola zvrhnutá v r. 1954 pri štátnom prevrate podporovanom vládou USA a pripravenom CIA.
Životopis
Narodil sa v r. 1913 v meste Quetzaltenango v pomerne bohatej rodine švajčiarskeho emigranta, ktorý počas Arbenzovej mladosti spáchal samovraždu. V r. 1932 vstúpil Arbenz do vojenskej akadémie Escuela Politécnica v Guatemala City, kde bol označovaný za vynikajúceho študenta a už ako kadet získal hodnosť seržanta. Štúdium ukončil v r. 1935 a následne slúžil vo viacerých vojenských základniach, v r. 1937 začal na akadémii Escuela Politécnica vyučovať celú škálu predmetov vrátane vojenských vied, histórie a fyziky. V r. 1943 bol povýšený na kapitána a už v tom čase bol považovaný za jedného z najprestížnejších mladých dôstojníkov v krajine.
V Guatemale už od r. 1931 udržoval vojenskú diktatúru generál Jorge Ubico. Represívne metódy jeho vlády Arbenz odmietal a bol na čele dôstojníkov, ktorý sa dostali voči nemu do opozície. Ubico ho vylúčil z postu profesora na akadémii a Arbenz musel emigrovať do Salvadoru, kde sa podieľal na organizovaní skupiny revolucionárov proti Ubicovi a jeho spolupracovníkovi Juanovi Ponce Vaidesovi, ktorý v lete 1944 oficiálne Ubica nahrádza na poste prezidenta. V októbri 1944 skupina študentov a vojakov pod Arbenzovým velením zaútočila na prezidentský palác a donútila Ponceho k rezignácii. Moci sa následne ujala vojenská chunta pod vedením Arbenza, majora Francisca Arana a právnika Jorge Torielliho, ktorá po dlhom čase pripravila v Guatemale prvé demokratické voľby. Tie v zime 1944 vyhráva profesor filozofie Juan José Arévalo, ktorý Arbenza dosadzuje na miesto ministra obrany.
V nasledujúcich prezidentských voľbách na jeseň roku 1950 sa Arbenz rozhodne kandidovať a so ziskom vyše 60% hlasov ich vyhráva. Po svojej inaugurácii v marci 1951 začína Arbenz presadzovať umiernené sociálne a ekonomické reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie chudobného obyvateľstva a zabezpečiť väčšiu ekonomickú samostatnosť Guatemaly od Spojených štatov. Hoci reformy neboli radikálne, vládu USA veľmi znepokojovali. Hlavne snaha o Arbenzovu agrárnu reformu, ktorá mala prerozdeliť časť pôdy malým roľníkom, narazila na silný odpor americkej korporácie United Fruit Company, ktorá bola najväčším vlastníkom pôdy v Guatemale. Reforma sa síce mala týkať len tej časti pôdy, ktorú United Fruit Company vôbec nevyužívala, guatemalská vláda jej navyše za ňu ponúkala finančné kompenzácie, spoločnosť to však odmietla a začala tlačiť na americkú vládu, aby proti Arbenzovi niečo podnikla. USA začali vnímať Arbenza ako prokomunisticky orientovaného prezidenta, ktorého politika by mohla ohroziť vplyv Spojených štátov v regióne a mohla by byť nebezpečným príkladom pre ďalšie latinskoamerické štáty.
Americká vláda poverila CIA uskutočnením operácie, ktorá sa stala známa pod krycím názvom PBSUCCESS a ktorá mala zbaviť Arbenza moci. V rámci nej spustila CIA proti Arbenzovi rozsiahlu diskreditačnú a negatívnu propagandistickú kampaň a najala si a vyzbrojila vyše 400 žoldnierov pod vedením exilového plukovníka Carlosa Castillo Armasa. Táto Američanmi vytvorená „oslobodzovacia armáda“ podnikla 18. júna 1954 zo susedného Hondurasu do Guatemaly inváziu a pokúsila sa postúpiť až na hlavné mesto. Guatemalská armáda síce žoldnierov v priebehu niekoľkých dni porazila a ich zvyšky zahnala späť do Hondurasu, agenti CIA však v krajine ďalej šírili zmätok a protiarbenzovskú propagandu. Vysoký guatemalský dôstojníci sa začali obávať, že invázia žoldnierov bola len predprípravou otvorenej americkej vojenskej intervencie, preto nakoniec prezidenta Arbenza dotlačili 27. júna 1954 k rezignácii. Moci sa o niekoľko dni na to ujal ako vojenský diktátor Carlos Castillo Armas.
Arbenzo bol po rezignácii donútení odísť do Mexika a neskôr krátkodobo žíl vo Švajčiarsku, Paríži, Prahe, Moskve, či na Kube. V r. 1965 spáchala jeho najstaršia dcéra Arabella samovraždu, čo Arbenzom vážne otriaslo. Kvôli jej pohrebu sa vrátil do Mexika a ostal tam žiť až do svojej smrti. 27. januára 1971 bol Arbenz nájdený mŕtvy vo vani vo svojom dome v Mexiku, pričom presné okolnosti jeho smrti ostávajú neobjasnené.