Michail Timofejevič Kalašnikov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d →‎Život: odstraneni zavorky
d formát ref.
Riadok 16: Riadok 16:
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas [[bitka o Briansk|bitky o Briansk]] bol nútený po zničení svojho [[tank]]u bojovať ako [[pechota|pešiak]]. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi [[Anatolij Arkadievič Blagonravov|A. Blagonravovi]], ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným [[PPŠ-41]] či [[PPS-43]] komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas [[bitka o Briansk|bitky o Briansk]] bol nútený po zničení svojho [[tank]]u bojovať ako [[pechota|pešiak]]. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi [[Anatolij Arkadievič Blagonravov|A. Blagonravovi]], ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným [[PPŠ-41]] či [[PPS-43]] komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.


Od roku [[1945]] sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×{{mm|39|m}} so stredne veľkou [[strelný prach|prachovou]] náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i [[Hugo Schmeisser]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
⚫
Od roku [[1945]] sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×{{mm|39|m}} so stredne veľkou [[strelný prach|prachovou]] náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i [[Hugo Schmeisser]]<ref>http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ct24/svet/1374816-legendarni-kalasnikov-se-pry-chysta-do-duchodu</ref><ref name="Rottman2012">{{cite book|last=Rottman|first=Gordon L|title=The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles|url=http://books.google.com/books?id=qK9Nn-2xocUC&pg=PA9|date=1 January 2012|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-84908-835-0|page=9}}</ref><ref name="Quesada2014">{{cite book|last=Quesada|first=Alejandro de|title=MP 38 and MP 40 Submachine Guns|url=http://books.google.com/books?id=RrnTAwAAQBAJ&pg=PA31|date=20 July 2014|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-78096-388-4|pages=31–32}}</ref><ref name="Rose2008">{{cite book|last=Rose|first=Alexander|title=American Rifle: A Biography|url=http://books.google.com/books?id=bWaAiSScrRcC&pg=PT253|date=21 October 2008|publisher=Random House Publishing Group|location=New York|isbn=978-0-440-33809-3|page=253}}</ref>, ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj [[vynález]] dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul [[Hrdina práce]] čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta [[Iževsk]], kde ako riaditeľ závodu [[IŽMAŠ]] pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený [[ľahký guľomet]] [[RPK]].
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu
| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ct24/svet/1374816-legendarni-kalasnikov-se-pry-chysta-do-duchodu
| dátum vydania = 06.11.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 10.03.2017
| vydavateľ = ceskatelevize.cz
| miesto =
| jazyk =
⚫
}}</ref><ref name="Rottman2012">{{cite book|last=Rottman|first=Gordon L|title=The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles|url=http://books.google.com/books?id=qK9Nn-2xocUC&pg=PA9|date=1 January 2012|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-84908-835-0|page=9}}</ref><ref name="Quesada2014">{{cite book|last=Quesada|first=Alejandro de|title=MP 38 and MP 40 Submachine Guns|url=http://books.google.com/books?id=RrnTAwAAQBAJ&pg=PA31|date=20 July 2014|publisher=Osprey Publishing|isbn=978-1-78096-388-4|pages=31–32}}</ref><ref name="Rose2008">{{cite book|last=Rose|first=Alexander|title=American Rifle: A Biography|url=http://books.google.com/books?id=bWaAiSScrRcC&pg=PT253|date=21 October 2008|publisher=Random House Publishing Group|location=New York|isbn=978-0-440-33809-3|page=253}}</ref>, ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej [[útočná puška|útočnej puške]] [[Sturmgewehr 44|StG44]] v roku [[1947]] prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku [[1949]]. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním [[AK-47]]. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj [[vynález]] dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul [[Hrdina práce]] čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta [[Iževsk]], kde ako riaditeľ závodu [[IŽMAŠ]] pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený [[ľahký guľomet]] [[RPK]].


Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku [[1998]] ho ruská vláda vyznamenala [[Rad svätého Andreja|Radom sv. Andreja]]. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku [[2004]] poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku [[1998]] ho ruská vláda vyznamenala [[Rad svätého Andreja|Radom sv. Andreja]]. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku [[2004]] poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

Verzia z 17:58, 10. marec 2017

Michail Timofejevič Kalašnikov
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
sovietsky a ruský konštruktrér strelných zbraní
Narodenie10. november 1919
Kurja, ZSSR
Úmrtie23. december 2013 (94 rokov)
Iževsk, Udmurtská republika
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Michail Timofejevič Kalašnikov

Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919 – † 23. december 2013) bol ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.

Život

Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kurja v Altajskom kraji. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.

Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalšnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu významný argument.

Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Spomedzi ostatných inžinierov a konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane bol i Hugo Schmeisser[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 je dodnes nezastaralý, nad množstvom iných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí jednu z najodolnejších a najspoľahlivejších pušiek. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina práce čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.

Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.

Referencie

  1. ↑ Legendární „kalašnikov“ se prý chystá do důchodu [online]. ceskatelevize.cz, 06.11.2009, [cit. 2017-03-10]. Dostupné online.
  2. ↑ ROTTMAN, Gordon L. The AK-47: Kalashnikov-series assault rifles. [s.l.] : Osprey Publishing, 1 January 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-84908-835-0. S. 9.
  3. ↑ QUESADA, Alejandro de. MP 38 and MP 40 Submachine Guns. [s.l.] : Osprey Publishing, 20 July 2014. Dostupné online. ISBN 978-1-78096-388-4. S. 31–32.
  4. ↑ ROSE, Alexander. American Rifle: A Biography. New York : Random House Publishing Group, 21 October 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-440-33809-3. S. 253.

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Michail_Timofejevič_Kalašnikov&oldid=6462710“