Jan Hála (maliar): Rozdiel medzi revíziami
Slovenské osobnosti českého pôvodu |
→Životopis: spojka kedy dvakrát nahradená spojkou keď |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Narodil sa |
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej č. 81. [[ľudová škola|Ľudovú školu]] vychodil v Blatnej v roku [[1905]], potom študoval na gymnáziu v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]] a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor história. Maliarstvo študoval v maliarskej škole [[Ferdinand Engelmuller|F. Engelmullera]] a v rokoch 1910-15 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 1918 žil v Blatnej, [[Most (mesto)|Moste]] a od augusta v 1923 až do svojej smrti vo [[Važec|Važci]]. Výnimku tvoria roky 1939-40, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko [[Protivín|Protivína]] oženil s Mariou Chlupsovou. Obdivoval dielo [[Mikoláš Aleš|Mikoláša Aleša]], sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do [[Lidové noviny|Lidových novín]]. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom [[Spolok slovenských umelcov|Spolku slovenských umelcov]], v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v [[SNP]] bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
Verzia z 12:41, 14. máj 2017
Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Frymburk-Blatná[1] - † 17. máj 1959 Važec) bol český maliar, kresliar a ilustrátor žijúci väčšinu života na Slovensku.
Životopis
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej č. 81. Ľudovú školu vychodil v Blatnej v roku 1905, potom študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity odbor história. Maliarstvo študoval v maliarskej škole F. Engelmullera a v rokoch 1910-15 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta v 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939-40, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou. Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
Tvorba
Vytvoril desiatky kresieb, olejomalieb, ilustrácií, ilustrácií kníh, napr.:
- Božena Němcová: Chyže pod horami
- Jožo Nižnánsky: Studňa lásky
- Oľga Harmanová: Cupinôžka
- Štefan Rysuľa: Podtatranské obrázky
- Vianoce vo Važci
- Pamiatke starého Važca
- Važecké deti - akvarel
- ...
Referencie
- ↑ Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Blatná; záznam č. 8