Jožo Nižnánsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jožo Nižnánsky
slovenský básnik, prozaik, prekladateľ a publicista
Narodenie30. august 1903
Brestovany, Slovensko
Úmrtie7. marec 1976 (72 rokov)
Bratislava, Slovensko

Jožo Nižnánsky (* 30. august 1903, Brestovany – † 7. marec 1976, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ, autor populárnych historických románov a povestí.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z nemajetnej rodiny, jeho otec bol železničný strážnik. Základnú školu navštevoval v rodisku, v Zavare a v Satu Mare (Rumunsko), gymnázium potom vo Svätom Jure a Trnave. Po maturite sa zapísal na právo, ktoré nedokončil, a z finančných príčin dal prednosť novinárskej praxi, takže od roku 1923 sa stal novinárom z povolania. Medzi rokmi 1924 a 1938 bol redaktorom denníka Agrárnej strany Slovenská politika, kde uverejnil väčšinu svojich románov na pokračovanie. Postupne redigoval časopisy Nový svet (počas 2. svetovej vojny bol jeho majiteľom a vydavateľom), časopisy Demokratickej strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník (v oboch vo funkcii šéfredaktora), Život v obrazoch a iné. V rokoch 1949 – 1951 pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve ROH, v rokoch 1950 – 1954 pracoval vo vydavateľstve Obroda, od roku 1952 bol tiež redaktorom Sveta socializmu, neskôr Slovenského nakladateľstva detskej knihy, a do roku 1957, kedy odišiel do dôchodku, v Mladých letách. Odvtedy sa venoval prekladateľskej činnosti a preložil viac než 20 diel z ruského (R. Kim, S. N. Sergejev-Censkij, I. Muratov, J. Bessonov, T. S. Aksakov a i.), nemeckého (Tisíc a jedna noc a i.), maďarského (G. Gárdoni, J. Heltai a i.) a francúzskeho (George Sandová) jazyka. V roku 1993 mu bola v rodných Brestovanoch odhalená pamätná tabuľa.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju literárnu tvorbu začal písaním poézie, hoci neskôr sa venoval výlučne písaniu dobrodružno-historických románov. Jeho poézia vyjadruje oslavu života roľníckych predkov. Jeho básnická tvorba bola veľmi dobre prijatá, no napokon v nej nepokračoval, ale začal sa venovať próze. V nej sa vracia do slovenskej minulosti a k historickým postavám ako sú Móric Beňovský alebo Alžbeta Bátoriová. Pre jeho tvorbu je charakteristický napínavý dej, dobrodružstvo, zápas dobra a zla, hrdinstva i zbabelosti, a tiež príbehy lásky. Svoje diela sa snaží písať veľmi jednoducho, aby boli prístupné širokej verejnosti (inšpirovali ho diela W. Scotta, A. Dumasa, M. Jókaia, H. Sienkiewicza a i.)

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928 – Medzi zemou a nebom, básnický debut
  • 1932 – Čachtická pani, román o Alžbete Bátoriovej
  • 1933 – Dobrodružstvá Mórica Beňovského, román (sfilmovaný v roku 1975)
  • 1934 – Spišské tajomstvo, román
  • 1934 – Cholera, román
  • 1935 – Krásna Hedviga, román
  • 1935 – Studňa lásky, román podľa povesti o trenčianskej studni a Omarovi a Fatime
  • 1937 – Žena dvoch mužov, román
  • 1937 – Právo prvej noci, román
  • 1938 – Trnava, ruža krvavá, vychádza v časopise Slovenská politika
  • 1938 – Proti kaštieľu, vychádza v časopise Slovenský týždenník
  • 1960 – Bojnické kamenné dukáty, poviedkový cyklus
  • 1971 – Lásky Žofie Bosniakovej, román o živote Žofie Bosniakovej, ako vedľajšia postava v knihe vystupuje aj muránska "venuša" Mária Széchyová

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]