Britannic (parník z roku 1914): Rozdiel medzi revíziami

**Britannic**
Základné údaje;
Typ:	zaoceánsky parník
Trieda:	Olympic
Majiteľ:	White Star Line
Domovský prístav:	Liverpool, Spojené kráľovstvo
Začiatok stavby:	30. novembra 1911
Spustená na vodu:	26. februára 1914
Uvedená do služby:	23. decembra 1915
Osud:	potopený mínou 21. novembra 1916
Poloha vraku:	37°42′05″ s. š., 24°17′02″ z. d.
Sesterské lode:	Olympic, Titanic
Technické dáta
Hrubá tonáž (BRT):
Výtlak:	48 158 ton
Dĺžka:	269,1 m
Šírka:	28,6 m
Ponor:	10,57 m
Pohon:	2 parné stroje; 1 parná turbína; 50 000 hp
Palivo:	uhlie
Rýchlosť:	Cestovná: 22 uzlov (41 km/h)
Dosah:	neznámy
Posádka:	675
Kapacita:	3300 zranených; 489 zdravotný personál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 22:20, 30. júl 2017

HMHS Britannic bola loď patriaca spoločnosti White Star Line. Mala sesterské lode RMS Olympic a RMS Titanic. Pôvodne sa mala volať Gigantic, no po katastrofe Titanicu bol radšej premenovaný na Britannic.

Stavba lode sa začala v roku 1911. Jej výtlak bol 48 158 ton, rýchlosť 22 uzlov. Na svoju prvú plavbu vyplávala v roku 1914. Pôvodne mala byť osobnou loďou, no keď ju postavili vypukla prvá svetová vojna, takže slúžila ako nemocničná loď. 21. novembra 1916 Britannic na svojej šiestej plavbe narazil na mínu a za 55 minút sa potopil. Jeho vrak objavili v roku 1976 potápači z tímu Jacquesa-Yves Cousteaua.

Stavba

Po skáze Titanicu musel byť dizajn Britannicu v niekoľkých ohľadoch pozmenený. Medzi hlavné zmeny patrilo zväčšenie šírky lode o 0,61 m, aby sa do podpalubia zmestila vyššia a výkonnejšia parná turbína s výkonom 18 000 konských síl (13 000 kW). Zrejmejšou vonkajšou zmenou bola montáž žeriavovitých výložníkov, z ktorých bol každý vybavený elektromotorom a bol schopný spustiť až šesť záchranných člnov. Na lodi sa nachádzalo až 48 záchranných člnov schopných jednotne uniesť 75 pasažierov. Celkovo mohli člny prepraviť až 3 600 ľudí, čo je ďaleko viac, ako je maximálny počet pasažierov, ktorých bol schopný Britannic pojať.

Kýl lode bol položený 30. novembra 1911 v lodeniciach Harland a Wolff v Belfaste, 13 mesiacov po spustení Olympicu. Kvôli spomínaným zmenám dizajnu bol trup spustený na vodu až 26. februára 1914 a neskôr začali dokončovacie práce. Predtým, než mohol Britannic začať slúžiť na pravidelnej transatlantickej linke medzi New Yorkom a Southamptonom, tak v auguste 1914 vypukla 1. svetová vojna. Britská admiralita mala zaručený prioritný prístup k strategickým surovinám. V dôsledku toho museli spomaliť všetky ostatné civilné zakázky (vrátane stavby Britannicu). Velenie námorníctva porekvírovalo veľké množstvo motorových civilných lodí, rovnako ako cestovných parníkov pre potreby dopravy vojska. Admiralita síce spoločnostiam za používanie plavidiel platila, ale riziko stráty lodi v bojových podmienkach bolo vysoké. Omnoho častejšie bolo zabavované menšie lode, ako zaoceánske parníky (dôvodom bola lepšia manévrovateľnosť). White Star Line se rozhodla stiahnuť Olympic zo služby, pokiaľ nebezpečie nepominie a tak sa Olympic 3. novembra vrátil do Belfastu. Práce na Britannicu v tej dobe prebiehali veľmi pomaly. To se však malo v nasledujúcom roku zmeniť.

V službe

V dôsledku i naďalej vzrastajúceho počtu zranených bolo rozhodnuté, že ani Britannic nebude zaháľať. Námorníctvo ho prevzalo 13. novembra 1915. Pre dlhú službu bola loď opatrená novým náterom a bol taktiež premenovaný na HMHS (His Majesty's Hospital Ship) Britannic a zverený pod vedením kapitána Charlesa Alfreda Bartletta. Na palube sa nachádzalo 3 309 lôžok pre zranených a staralo sa o nich 489 osôb.

Po úspešnom dokončení piatich ciest na blízkovýchodné bojisko a návratu do Spojeného Kráľovstva s chorými a zranenými vojakmi Britannic odplával zo Southamptonu na grécky ostrov Lemnos 12. novembra 1916 o 14:23. Mala to byť jeho šiesta cesta cez Stredozemné more. Okolo Gibraltáru prešiel 15. novembra okolo polnoci a ráno 17. novembra prišiel do Neapolu, kde načerpal uhlie a vodu, potrebnú pre plavbu. Kvôli búrke musela loď zostať v Neapole až do nedeľného popoludnia, ale kapitán Bartlett sa rozhodol využiť krátke prerušenie nepriaznivého počasia a pokračovať v plavbe. Budúci Britannic prešiel cez Messinský prieliv a skoro ráno 21. novembra preplával okolo Mysu Matapan. Ďalej pokračoval plnou rýchlosťou úžinou medzi ostrovmi Kea a Makronisos. Na palube bolo 1 065 osôb - 673 členov posádky, 315 členov Kráľovskej armády a 77 zdravotných sestier.

Potopenie

21. novembra 1916 o 08:12 otriasla loďou silná explózia. Jej príčina, či už to bolo torpédo, alebo podvodná mína, nebola zjavná. Dodnes existujú nezhody o tom, čo spôsobilo osudný výbuch. V tých časoch sa nachádzala v Grécku ponorka SM U-73 pod velením Gustava Sießa, ale podľa tvaru vraku je zjavné, že explóziu nemohlo spôsobiť torpédo.

Posledná plavba a potopenie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Britannic (parník z roku 1914)

@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
 |         kapacita = 3300 zranených<br />489 zdravotný personál
 }}
-'''HMHS ''Britannic''''' bola loď patriaca spoločnosti [[White Star Line]]. Mala sesterské lode [[Olympic (loď)|RMS Olympic]] a [[RMS Titanic]]. Pôvodne sa mala volať ''Gigantic'', no po katastrofe Titanicu bol radšej premenovaný na Britannic.
+'''HMHS ''Britannic''''' bola loď patriaca spoločnosti [[White Star Line]]. Mala sesterské lode [[Olympic (loď)|RMS ''Olympic'']] a [[RMS Titanic|RMS ''Titanic'']]. Pôvodne sa mala volať ''Gigantic'', no po katastrofe Titanicu bol radšej premenovaný na Britannic.
 Stavba lode sa začala v roku [[1911]]. Jej výtlak bol 48&nbsp;158 ton, rýchlosť 22 uzlov. Na svoju prvú plavbu vyplávala v roku [[1914]]. Pôvodne mala byť osobnou loďou, no keď ju postavili vypukla [[prvá svetová vojna]], takže slúžila ako nemocničná loď. [[21. november|21. novembra]] [[1916]] Britannic na svojej šiestej plavbe narazil na mínu a za 55 minút sa potopil. Jeho vrak objavili v roku 1976 potápači z tímu [[Jacques-Yves Cousteau|Jacquesa-Yves Cousteaua]].
+== Stavba ==
+Po skáze ''Titanicu'' musel byť dizajn ''Britannicu'' v niekoľkých ohľadoch pozmenený. Medzi hlavné zmeny patrilo zväčšenie šírky lode o 0,61 m, aby sa do podpalubia zmestila vyššia a výkonnejšia parná turbína s výkonom 18 000 konských síl (13 000 kW). Zrejmejšou vonkajšou zmenou bola montáž žeriavovitých výložníkov, z ktorých bol každý vybavený elektromotorom a bol schopný spustiť až šesť záchranných člnov. Na lodi sa nachádzalo až 48 záchranných člnov schopných jednotne uniesť 75 pasažierov. Celkovo mohli člny prepraviť až 3 600 ľudí, čo je ďaleko viac, ako je maximálny počet pasažierov, ktorých bol schopný ''Britannic'' pojať.
+Kýl lode bol položený 30. novembra 1911 v lodeniciach Harland a Wolff v Belfaste, 13 mesiacov po spustení ''Olympicu''. Kvôli spomínaným zmenám dizajnu bol trup spustený na vodu až 26. februára 1914 a neskôr začali dokončovacie práce. Predtým, než mohol ''Britannic'' začať slúžiť na pravidelnej transatlantickej linke medzi [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[Southampton (mesto)|Southamptonom]], tak v auguste 1914 vypukla 1. svetová vojna. Britská admiralita mala zaručený prioritný prístup k strategickým surovinám. V dôsledku toho museli spomaliť všetky ostatné civilné zakázky (vrátane stavby ''Britannicu''). Velenie námorníctva porekvírovalo veľké množstvo motorových civilných lodí, rovnako ako cestovných parníkov pre potreby dopravy vojska. Admiralita síce spoločnostiam za používanie plavidiel platila, ale riziko stráty lodi v bojových podmienkach bolo vysoké. Omnoho častejšie bolo zabavované menšie lode, ako zaoceánske parníky (dôvodom bola lepšia manévrovateľnosť). White Star Line se rozhodla stiahnuť ''Olympic'' zo služby, pokiaľ nebezpečie nepominie a tak sa ''Olympic'' 3. novembra vrátil do [[Belfast|Belfastu]]. Práce na ''Britannicu'' v tej dobe prebiehali veľmi pomaly. To se však malo v nasledujúcom roku zmeniť.
+== V službe ==
+V dôsledku i naďalej vzrastajúceho počtu zranených bolo rozhodnuté, že ani ''Britannic'' nebude zaháľať. Námorníctvo ho prevzalo 13. novembra 1915. Pre dlhú službu bola loď opatrená novým náterom a bol taktiež premenovaný na HMHS (''His Majesty's Hospital Ship'') ''Britannic'' a zverený pod vedením kapitána [[Charles Alfred Bartlett|Charlesa Alfreda Bartletta]]. Na palube sa nachádzalo 3 309 lôžok pre zranených a staralo sa o nich 489 osôb.
+[[Súbor:RMS Britannic.jpg|náhľad|''RMS Britannic'' vo farbách spoločnosti ''White Star Line'' (fotomontáž)]]
+Po úspešnom dokončení piatich ciest na blízkovýchodné bojisko a návratu do Spojeného Kráľovstva s chorými a zranenými vojakmi ''Britannic'' odplával zo Southamptonu na grécky ostrov Lemnos 12. novembra 1916 o 14:23. Mala to byť jeho šiesta cesta cez [[Stredozemné more]]. Okolo [[Gibraltár|Gibraltáru]] prešiel 15. novembra okolo polnoci a ráno 17. novembra prišiel do [[Neapol|Neapolu]], kde načerpal uhlie a vodu, potrebnú pre plavbu. Kvôli búrke musela loď zostať v Neapole až do nedeľného popoludnia, ale kapitán Bartlett sa rozhodol využiť krátke prerušenie nepriaznivého počasia a pokračovať v plavbe. Budúci ''Britannic'' prešiel cez [[Messinský prieliv]] a skoro ráno 21. novembra preplával okolo [[Mys Matapan|Mysu Matapan]]. Ďalej pokračoval plnou rýchlosťou úžinou medzi ostrovmi [[Kea]] a [[Makronisos]]. Na palube bolo 1 065 osôb - 673 členov posádky, 315 členov Kráľovskej armády a 77 zdravotných sestier.
+== Potopenie ==
+. novembra 1916 o 08:12 otriasla loďou silná explózia. Jej príčina, či už to bolo torpédo, alebo podvodná mína, nebola zjavná. Dodnes existujú nezhody o tom, čo spôsobilo osudný výbuch. V tých časoch sa nachádzala v [[Grécko|Grécku]] ponorka [[SM U-73|SM ''U-73'']] pod velením Gustava Sießa, ale podľa tvaru vraku je zjavné, že explóziu nemohlo spôsobiť torpédo.
+== Posledná plavba a potopenie ==
 == Iné projekty ==