Alberto Moravia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
{{endspoiler}} |
d |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Dielo ''Gli indifferenti'' == |
== Dielo ''Gli indifferenti'' == |
||
Románové dielo ''[[Ľahostajní]]'' (''Gli indifferenti'') sú prvotinou Alberta Moraviu, ktorú vydal už ako dvadsaťdvaročný. |
|||
{{spoiler}} |
{{spoiler}} |
||
Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v [[Taliansko|Taliansku]] na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k [[život]]u je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať, a ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu, a to zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy. |
|||
Ukážka |
Ukážka zo slovenského prekladu knihy: |
||
{{Citát|Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.''|''Rímske poviedky''}} |
{{Citát|Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať.''|''Rímske poviedky''}} |
||
{{endspoiler}} |
{{endspoiler}} |
||
Verzia z 09:24, 25. august 2017
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Alberto Moravia | |
| taliansky spisovateľ | |
.jpg) | |
| Narodenie | 28. november 1907 Rím, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. september 1990 (82 rokov) Rím, Taliansko |
| Odkazy | |
| Commons |  Alberto Moravia |
Alberto Moravia, vlastným menom Alberto Pincherle (* 28. november 1907, Rím, Taliansko – † 26. september 1990, Rím) bol taliansky spisovateľ. Patrí medzi najvýznamnejších talianskych spisovateľov 20. storočia.
Dielo Gli indifferenti
Románové dielo Ľahostajní (Gli indifferenti) sú prvotinou Alberta Moraviu, ktorú vydal už ako dvadsaťdvaročný.
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Román svojou štruktúrou vyvoláva dojem, akoby išlo o divadelnú hru: dej je koncentrovaný do dvoch dní, odohráva sa prevažne v interiéri a autor nám v ňom predstavuje len päť postáv. Román zachytáva úpadok vyššej spoločenskej vrstvy v Taliansku na začiatku 20. storočia a morálny rozklad tých, ktorí sa pokladajú za elitu spoločnosti. Ich postoj k životu je pasívny, napriek túžbe po zmene nie sú schopní konať, a ani prekonať vlastnú ľahostajnosť. Nakoniec aj mladá generácia obetuje svoje ideály a podriadi sa jedinému cieľu, a to zabezpečiť si bohatstvo a uspokojiť svoje materiálne záujmy.
Ukážka zo slovenského prekladu knihy:
| „ | Medzitým však jeho tieseň vzrastala, o tom nebolo pochýb; vedel už, čo bude nasledovať: najprv pocit neistoty, nedôvery vo vlastné sily a pocit márnosti, neskôr sa prejaví potreba niečo robiť, dať sa uchvátiť nejakou náruživosťou a potom pozvoľna bude mať suché hrdlo, v ústach horkosť, vypleštené oči, do prázdnej hlavy sa mu vytrvalo budú vracať nezmyselné myšlienky, celú bytosť zachváti prudké a beznádejné zúfalstvo. Tohto skľučujúceho stavu sa Michele nesmierne bál; nechcel myslieť na nič, chcel žiť ako všetci ostatní, z minúty na minútu, bezstarostne, v mieri so sebou samým i s ostatnými. .Kiežby som bol bláznom,' vzdychol si občas; ale keď to najmenej očakával, nejaké slovo, predstava alebo myšlienka znova v ňom vyvolali nekonečné úvahy; nedalo sa žiť zo dňa na deň, každá námaha bola márna, musel premýšľať. | “ |
| – Rímske poviedky | ||
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alberto Moravia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alberto Moravia
|
Tento článok týkajúci sa spisovateľa alebo spisovateľky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |