Edsger Wybe Dijkstra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značka: odstránenie sekcie
Riadok 32: Riadok 32:
* "Otázka, či je [[počítač]] schopný premýšľať nie je zaujímavejšia, ako otázka, či vie [[ponorka]] plávať."
* "Otázka, či je [[počítač]] schopný premýšľať nie je zaujímavejšia, ako otázka, či vie [[ponorka]] plávať."
* "[[Informatika]] nie je viac o počítačoch ako astronómia o [[teleskop]]och."
* "[[Informatika]] nie je viac o počítačoch ako astronómia o [[teleskop]]och."

== Pozri aj ==
* [[Dijkstrov algoritmus]]
* [[Problém obedujúcich filozofov]]
* [[The Cruelty of Really Teaching Computer Science]]


== Externé odkazy a zdroje ==
== Externé odkazy a zdroje ==

Verzia z 09:52, 5. október 2017

Edsger Wybe Dijkstra
holandský informatik
holandský informatik
Narodenie11. máj 1930
Rotterdam, Holandsko
Úmrtie6. august 2002 (72 rokov)
Nuenen, Holandsko
Známy vďakaDijkstrov algoritmus
Príkaz Go To je považovaný za škodlivý
Semafor
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Edsger Wybe Dijkstra

Edsger Wybe Dijkstra (* 11. máj 1930, Rotterdam, Holandsko – † 6. august 2002, Nuenen) bol holandský informatik.

Život

Dijkstra vyštudoval teoretickú fyziku na University of Leiden. Začiatkom sedemdesiatych rokov pracoval ako výskumník v Burroughs Corporation. Pracoval v Eindhoven University of Technology v Holandsku a neskôr zastával funkciu Schlumberger Centennial Chair in Computer Sciences na University of Texas v Austine v USA. Odišiel do dôchodku v roku 2000.

Medzi jeho prínosy do informatiky patrí algoritmus hľadania najkratšej cesty, známy aj ako Dijkstrov algoritmus. V roku 1972 dostal Turingovu cenu.

Bol tiež známy svojim zlým mienením o príkaze GOTO pri programovaní, čo vyústilo v roku 1968 do článku Príkaz Go To je považovaný za škodlivý, čo bolo považované za veľký krok k všeobecnému zatrateniu príkazu GOTO a jeho efektívne nahradenie riadiacimi štruktúrami ako napr. slučka while. Známy názov dokumentu nebol Dijkstrovou prácou, ale nápadom Niklausa Wirtha, v tom čase redaktora Communications of the ACM. Dijkstra bol známym prívržencom ALGOLu 60 a pracoval v tíme, ktorý implementoval prvý kompilátor tohto jazyka. Dijkstra a Jaap Zonneveld, ktorí spolupracovali na kompilátore sa dohodli, že sa neoholia, kým ho nedokončia. Zonneveld si nakoniec bradu oholil, Dijkstra si ju ponechal do smrti.

Od sedemdesiatych rokov bola v centre záujmu Dijkstru formálna verifikácia. Prevládal názor, že by mal byť najprv napísaný program a potom poskytnutý matematický dôkaz správnosti. Dijkstra namietal, že výsledné dôkazy sú zdĺhavé a ťažkopádne, a že taký dôkaz neposkytuje pohľad na fungovanie algoritmu. Alternatívnou metódou je derivácia programu, „vyvíjať program a dôkaz ruku v ruke“. Začne sa matematickou špecifikáciou, čo by mal program robiť a použijú sa na ňu matematické transformácie, až sa pretaví do programu, ktorý je vykonateľný. Výsledný program je potom správny podľa konštrukcie. Mnoho z Dijkstrovej neskoršej práce sa týka spôsobov zjednodušenia dôkazu správnosti.

Dijkstra bol známy svojimi priamymi názormi na programovanie a zvykom dôsledného zostavovania rukopisov svojím atramentovým perom. Mnohé z jeho poznámok boli naskenované a sú sprístupnené online (pozri zdroje).

Po dlhom boji s rakovinou zomrel 6. augusta 2002.

Citáty

Externé odkazy a zdroje