Behaviorálna geografia: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
typografia |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Behaviorálna geografia''' (angl. behavioral geography) alebo geografia správania sa obyvateľstva sa začala rozvíjať v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) humánnej geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí. |
'''Behaviorálna geografia''' (angl. ''behavioral geography'') alebo geografia správania sa obyvateľstva sa začala rozvíjať v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) humánnej geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí. |
||
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa. |
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa. |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď. |
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď. |
||
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje [[Vladimír Ira]] a [[Daniel Kollár]], obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä [[Dušan Drbohlav]] z [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity]] v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia. |
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje [[Vladimír Ira]] a [[Daniel Kollár]], obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä [[Dušan Drbohlav]] z [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity]] v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia. |
||
| ⚫ | |||
[[Kategória:Humánna geografia]] |
|||
{{Geografický výhonok}} |
{{Geografický výhonok}} |
||
| ⚫ | |||
Verzia z 17:47, 21. december 2017
Behaviorálna geografia (angl. behavioral geography) alebo geografia správania sa obyvateľstva sa začala rozvíjať v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) humánnej geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje Vladimír Ira a Daniel Kollár, obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä Dušan Drbohlav z Karlovej univerzity v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia.
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |