Portál:Politika/Aktuality v politike: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia |
archivácia |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
'''[[27. január]] – {{Minivlajka|Česko}} Víťazom prezidentských volieb v Česku sa stal Miloš Zeman'''</br> |
'''[[27. január]] – {{Minivlajka|Česko}} Víťazom prezidentských volieb v Česku sa stal Miloš Zeman'''</br> |
||
Víťazom [[Česko|českých]] prezidentských volieb 2018 sa stal [[Miloš Zeman]]. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa [[Jiří Drahoš|Jiřího Drahoša]] a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-cr-prezidentske-volby-2018-sa/305224-clanok.html teraz.sk]</ref> |
Víťazom [[Česko|českých]] prezidentských volieb 2018 sa stal [[Miloš Zeman]]. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa [[Jiří Drahoš|Jiřího Drahoša]] a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/volby-cr-prezidentske-volby-2018-sa/305224-clanok.html teraz.sk]</ref> |
||
'''[[19. január]] – {{Minivlajka|Peru}} {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež František pricestoval do Peru'''</br> |
|||
[[František (pápež)|Pápež František]] pokračuje vo svojej ceste po [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]] štvordňovou návštevou [[Peru]], kde má okrem iného na programe stretnutie s domorodými obyvateľmi amazonského regiónu. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-frantisek-pricestoval-do-peru/303702-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[17. január]] – {{Minivlajka|Česko}} Babišova menšinová vláda podáva demisiu'''</br> |
|||
Česká menšinová vláda pod vedením premiéra [[Andrej Babiš|Andreja Babiša]] odhlasovala v stredu svoju demisiu. Urobila tak po utorňajšom rozhodnutí Poslaneckej snemovne, ktorá odmietla Babišovmu kabinetu vysloviť dôveru. Vláda však bude pri moci až do vymenovania novej vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/babisova-mensinova-vlada-podava-demisiu/303295-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[16. január]] – {{Minivlajka|Rumunsko}} Rumunský prezident vymenoval za dočasného premiéra Mihaia Fifora'''</br> |
|||
Rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] vymenoval v utorok ministra obrany [[Mihai Fifor|Mihaia Fifora]] za dočasného premiéra po tom, ako doterajší predseda vlády [[Mihai Tudose]] nečakane odstúpil z funkcie pre politické spory. [[Rumunsko]] čaká zostavovanie novej vlády už tretíkrát od parlamentných volieb z decembra 2016. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/rumunsky-prezident-vymenoval-za-docasn/303159-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[15. január]] – {{Minivlajka|Vatikán}} Pápež sa obáva vypuknutia jadrovej vojny'''</br> |
|||
[[František (pápež)|Pápež František]] vyjadril reálne obavy z možného vypuknutia jadrového konfliktu. Zároveň zopakoval svoju výzvu na celosvetové nukleárne odzbrojenie. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/papez-sa-obava-vypuknutia-jadrovej-vojny/302976-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[14. január]] – {{Minivlajka|Nórsko}} Nórsko má štyri mesiace po voľbách novú vládu'''</br> |
|||
Štyri mesiace po voľbách zostavili tri [[Nórsko|nórske]] strany novú menšinovú vládu pod vedením doterajšej premiérky [[Erna Solbergová|Erny Solbergovej]]. Jej Konzervatívna strana (Höyre) sa už v piatok - po necelých dvoch týždňoch rozhovorov - dohodla na koaličnej spolupráci s pravicovo-populistickou Pokrokovou stranou (FrP) a liberálnou stranou Venstre. Kabinet bude v parlamente podporovať aj centristická Kresťanská ľudová strana (KrF). Novej menšinovej koalícii totiž chýba jeden mandát do parlamentnej väčšiny 85 kresiel. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/norsko-ma-styri-mesiace-po-volbach/302816-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[13. január]] – {{Minivlajka|Česko}} Do druhého kola volieb v Česku postupujú Zeman a Drahoš'''</br> |
|||
Po sčítaní odovzdaných hlasov zo 100 percent volebných okrskov zvíťazil v prvom kole českých prezidentských volieb súčasný prezident [[Miloš Zeman]] so ziskom 38,56 percenta, na druhom postupovom mieste skončil akademik [[Jiří Drahoš]], ktorého podporilo 26,60 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 61,92 percenta. Porazení kandidáti [[Michal Horáček]], [[Mirek Topolánek]], [[Pavel Fischer]] a [[Vratislav Kulhánek]], ktorým dohromady odovzdalo hlas 1,2 milióna ľudí, vyzvali svojich voličov, aby v druhom kole podporili Drahoša. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/prve-vysledky-vitazom-prveho-kola-zeman/302671-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[12. január]] – {{Minivlajka|EÚ}} Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať 23. – 26. mája 2019'''</br> |
|||
Voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019. Jednomyseľne o tom vo štvrtok na svojom zasadnutí v [[Brusel]]i rozhodlo predsedníctvo Európskeho parlamentu a lídri jeho politických skupín. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/brief-volby-do-europarlamentu-sa-budu/302459-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[11. január]] – {{Minivlajka|Ekvádor}} Ekvádor udelil občianstvo zakladateľovi stránky WikiLeaks'''</br> |
|||
[[Ekvádor]] udelil občianstvo zakladateľovi webovej stránky [[WikiLeaks]] [[Julian Assange|Julianovi Assangeovi]], ktorý už vyše päť rokov žije v azyle na ekvádorskom veľvyslanectve v [[Londýn]]e. Britské ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že zamietlo žiadosť Ekvádoru udeliť 46-ročnému Assangeovi, ktorý sa narodil v [[Austrália (štát)|Austrálii]], diplomatický štatút. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/ministerka-ekvador-udelil-obcianstvo-zak/302344-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[10. január]] – {{Minivlajka|Katalánsko}} Katalánski separatisti sa dohodli na Puigdemontovom znovuzvolení'''</br> |
|||
Katalánske separatistické strany sa dohodli na znovuzvolení [[Carles Puigdemont|Carlesa Puigdemonta]] do funkcie predsedu katalánskej vlády. Puigdemont sa naďalej zdržiava v [[Brusel]]i, kam ušiel v októbri po tom, ako ho vláda v [[Madrid]]e v dôsledku snáh o vyhlásenie nezávislosti [[Katalánsko|Katalánska]] zbavila funkcie predsedu katalánskej vlády. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/katalanski-separatisti-sa-dohodli-na-/301977-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[9. január]] – {{Minivlajka|KĽDR}} {{Minivlajka|Kórejská republika}} Južná Kórea a KĽDR vydali po skončení rozhovorov spoločné vyhlásenie'''</br> |
|||
Zástupcovia [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej]] a [[Kórejská republika|Južnej Kórey]] sa stretli na prvých vzájomných rozhovoroch od decembra 2015. Rozhovory sa konali v tzv. Dome mieru, ktorý sa nachádza na juhokórejskej strane [[Demilitarizovaná zóna (Kórea)|demarkačnej línie]]. Severokórejský vodca [[Kim Čong-un]] a juhokórejský prezident [[Mun Če-in]] mohli priebeh stretnutia sledovať naživo a mohli doň zasiahnuť prostredníctvom horúcej linky. Obe delegácie sa dohodli na zriadení priamej vojenskej linky a začatí spolupráce a rozvoji vzťahov prostredníctvom rokovaní na rozličných úrovniach. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/juzna-korea-a-kldr-vydali-po-skonceni/301861-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[8. január]] – {{Minivlajka|Severocyperská turecká republika}} Parlamentné voľby na Severnom Cypre vyhrala vládnuca strana'''</br> |
|||
Predčasné parlamentné voľby v medzinárodne neuznanej [[Severocyperská turecká republika|Severocyperskej tureckej republike]] priniesli najväčší zisk vládnucej Strane národnej jednoty (UBP). Konzervatívno-nacionalistická UBP pod vedením terajšieho severocyperského premiéra [[Hüseyin Özgürgün|Hüseyina Özgürüna]] získala podľa predbežných výsledkov približne 35,6 percenta hlasov, čo jej však nepostačuje na samostatné vládnutie a musí si hľadať koaličného partnera. Na druhej priečke vo výsledkoch sa umiestnila s približným ziskom 20,9 percenta Republikánska turecká strana (CTP). Celkove bude v novozvolenom severocyperskom parlamente pôsobiť šesť strán, ktoré prekročili päťpercentné kvórum. Volebná účasť dosiahla 66,2 percenta. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/parlamentne-volby-na-severnom-cypre-vyhr/301746-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[7. január]] – {{Minivlajka|Irán}} Iránske revolučné gardy potlačili protivládne protesty'''</br> |
|||
[[Irán]] a jeho bezpečnostné zložky ukončili vlnu nepokojov spojených s protivládnymi protestami, ktoré sa začali minulý mesiac. Oznámili to v nedeľu Iránske revolučné gardy. Vo vyhlásení na svojej webovej stránke obvinili z nepokojov [[Spojené štáty]], [[Izrael]] a [[Saudská Arábia|Saudskú Arábiu]], ako aj exilovú opozičnú skupinu Ľudoví mudžahedíni a podporovateľov monarchie, ktorú zvrhla islamská revolúcia v roku [[1979]]. Protivládne protesty vypukli [[28. december|28. decembra]] v meste [[Mašhad]] a rozšírili sa aj do mnohých ďalších miest, pričom si vyžiadali najmenej 21 obetí na životoch. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/iranske-revolucne-gardy-vyhlasili-v/301483-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[5. január]] – {{Minivlajka|Slovensko}} E. Jurinová a J. Viskupič sa vzdávajú mandátov poslancov NR SR'''</br> |
|||
Poslanci [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]] sa vzdali poslaneckých mandátov a budú sa venovať len výkonu funkcie predsedov [[Žilinský samosprávny kraj|Žilinského]] resp. [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]]. Jozef Viskupič zároveň vyzval poslanca NR SR a predsedu [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskeho samosprávneho kraja]] [[Jaroslav Baška|Jaroslava Bašku]] zo [[SMER – sociálna demokracia|Smeru-SD]], aby zvážil svoje rozhodnutie, z úcty k občanom kraja sa pridal k ich kroku a venoval sa len jednej funkcii. <ref>[http://www.teraz.sk/slovensko/e-jurinova-j-viskupic-mandat/301222-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[5. január]] – {{Minivlajka|Moldavsko}} Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi'''</br> |
|||
Moldavský ústavný súd opäť dočasne odobral právomoci prezidentovi [[Igor Dodon|Igorovi Dodonovi]]. Stalo sa tak po tom, čo prezident odmietol podpísať parlamentom schválený zákon obmedzujúci vysielacie práva ruských televíznych staníc, ktoré v [[Moldavsko|Moldavsku]] šíria propagandu. Tento týždeň moldavský ústavný súd dočasne zbavil prezidenta právomocí už po druhý raz. Prvýkrát sa tak stalo v utorok, keď Dodon odmietol vymenovať ministrov, ktorých obvinil z neschopnosti a spojitosti s rôznymi škandálmi. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/moldavsky-ustavny-sud-opat-dodon/301308-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[4. január]] – {{Minivlajka|EÚ}} Európska komisia podala žalobu na Česko, Maďarsko a Poľsko pre kvóty'''</br> |
|||
[[Európska komisia]] podala na súd Európskej únie žalobu proti [[Česko|Česku]], [[Maďarsko|Maďarsku]] a [[Poľsko|Poľsku]] vzhľadom na odmietavý postoj voči programu prerozdeľovania žiadateľov o [[azyl]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/europska-komisia-podala-zalobu-na-cr/301022-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[2. január]] – {{Minivlajka|Irán}} Protesty v Iráne majú už 20 obetí'''</br> |
|||
Najmenej 20 ľudí už bolo zabitých v priebehu vlny protivládnych protestov, ktorá v [[Irán]]e vypukla minulý štvrtok. Irán od štvrtka zažíva vlnu protestov proti ekonomickej politike vlády, na ktorých však zaznievajú i politické požiadavky. Demonštrácie vypukli v druhom najväčšom iránskom meste [[Mašhad]]; rozšírili sa aj do ďalších miest vrátane [[Teherán]]u a celkovo pritiahli tisíce účastníkov. Polícia už zadržala stovky osôb. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/protesty-v-irane-maju-uz-20-obeti/300618-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[1. január]] – {{Minivlajka|Bulharsko}} {{Minivlajka|EÚ}} Estónsko odovzdalo štafetu predsedníctva Rady EÚ Bulharsku'''</br> |
|||
[[Estónsko]] ukončilo 31. decembra svoje polročné predsedníctvo v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]] a odovzdalo štafetu Bulharsku. [[Bulharsko]], ktoré po prvýkrát vo svojej histórii preberá šéfovanie EÚ, chce byť "čestným sprostredkovateľom" pri riešení základnej politickej agendy EÚ. Mottom bulharského predsedníctva je "V jednote je sila". <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-odovzdalo-stafetu-predsednictva/300526-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''[[1. január]] – {{Minivlajka|Taliansko}} Taliansko predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe'''</br> |
|||
[[Taliansko]] prevzalo v pondelok od [[Rakúsko|Rakúska]] na jeden rok predsedníctvo v [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe |Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]]. Mieni sa viac zamerať sa na oblasť [[Stredozemné more|Stredozemného mora]] a s ňou spojené výzvy a príležitosti vrátane utečeneckej krízy a chce dosiahnuť mierové riešenie konfliktu na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]]. <ref>[http://www.teraz.sk/zahranicie/taliansko-predseda-organizacii-pre-bezpe/300597-clanok.html teraz.sk]</ref> |
|||
'''Referencie''' |
'''Referencie''' |
||
Verzia z 11:25, 5. február 2018
4. február – 
Na Cypre zostal prezidentom Nikos Anastasiadis
Cyperským prezidentom zostane aj počas ďalšieho päťročného obdobia doterajšia hlava štátu Nikos Anastasiadis (71). V druhom kole prezidentských volieb porazil so značným náskokom svojho vyzývateľa Stavrosa Malasa, ktorý mu už telefonicky zablahoželal a uznal svoju prehru. [1]
30. január – 
Bezpečnostná rada OSN predĺžila o šesť mesiacov mierovú misiu na Cypre
Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne prijala rezolúciu, ktorou sa o ďalších šesť mesiacov - do konca júla 2018 - predĺži mandát jej mierovej misie na Cypre (UNFICYP). Cyprus je rozdelený na etnickom základe od invázie Turecka v roku 1974, ktorá bola reakciou na štátny prevrat s cieľom pripojiť tento ostrov ku Grécku. Cyperskí Turci vyhlásili v roku 1983 nezávislosť, ktorú však uznalo len Turecko. Cieľom dlhoročných rokovaní pod záštitou OSN je zjednotenie ostrova vytvorením federácie. [2]
29. január – 
Víťazom prezidentských volieb vo Fínsku je súčasný prezident Sauli Niinistö
Úradujúci fínsky prezident Sauli Niinistö presvedčivo zvíťazil aj v tohtoročných voľbách hlavy štátu, ktorých prvé kolo sa konalo vo Fínsku v nedeľu. Vo funkcii tak zostane ďalších šesť rokov. Podľa konečných výsledkov Niinistö (69) porazil svojho najvážnejšieho súpera - kandidáta zelených Pekku Haavista - v pomere 62,7 ku 12,4 percenta odovzdaných hlasov. Druhé kolo volieb tak nie je potrebné. [3]
29. január – 
Rumunsko má historicky prvú premiérku
Rumunsko má po prvý raz v histórii premiérku v osobe Vioricy Dancilovej (54). Parlament v Bukurešti zvolil dlhoročnú sociálnodemokratickú europoslankyňu, kandidátku vládnej PSD za predsedníčku vlády pomerom hlasov 286 : 136 pri jednom zdržaní sa. Poslanci súčasne vyjadrili dôveru 27-člennému vládnemu kabinetu novej premiérky. [4]
27. január – 
Víťazom prezidentských volieb v Česku sa stal Miloš Zeman
Víťazom českých prezidentských volieb 2018 sa stal Miloš Zeman. Úradujúca hlava štátu porazila v rozhodujúcom druhom kole volieb v dňoch 26.-27. januára vyzývateľa Jiřího Drahoša a zvíťazila po piatich rokoch aj v historicky druhej priamej voľbe prezidenta. Miloša Zemana podporilo pri volebnej účasti 66,6 percenta 51,38 percenta voličov, jeho vyzývateľovi Jiřímu Drahošovi odovzdalo svoj hlas 48,61 percenta oprávnených občanov. [5]
Referencie