Sauli Niinistö

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sauli Niinistö
Sauli Niinistö
Sauli Niinistö, podpis (z wikidata)
12. prezident Fínska
Momentálne v úrade
od 1. marec 2012
Predchodca Tarja Halonenová
Biografické údaje
Rodné menoSauli Väinämö Niinistö
Narodenie24. august 1948 (70 rokov)
Salo, Fínsko
Politická stranaStrana národnej koalície
Alma materUniverzita v Turku
Profesiapolitik, právnik
Rodina
Manželka
Marja-Leena Alanko (1974 – 1995)
Jenni Haukio (2009 – súčasnosť)
DetiNuutti Niinistö
Matias Niinistö
Aaro Veli Väinämö Niinistö
Odkazy
Spolupracuj na CommonsSauli Niinistö
(multimediálne súbory)

Sauli Väinämö Niinistö (* 24. august 1948, Salo) je fínsky prezident a politik zo Strany národnej koalície. Počas vlády premiéra Paava Lipponena bol ministrom spravodlivosti, financií a podpredsedom vlády. V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku, kde v druhom kole prehral s Tarjou Halonenovou. Do prezidentských volieb kandidoval druhýkrát v roku 2012, kde vyhral s 62,6% hlasov proti Pekka Haavistovi.[1] Do úradu prezidenta oficiálne nastúpil 1. marca 2012 ako 12. v poradí. V januári roku 2018 svoj mandát obhájil, keď vyhral už v prvom kole volieb.[2]

Od roku 2009 do zvolenia prezidentom krajiny stál na čele Fínskeho futbalového zväzu.[3]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Sauli Niinistö pôsobil v rokoch 1977-1992 v komunálnej politike v meste Salo. Do parlamentu bol zvolený vo voľbách v roku 1987. V roku 1994 sa stal predsedom Národnej koaličnej strany a o rok neskôr podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti. Po ekonomickej depresii v roku 1996 prevzal úrad ministra financií, na ktorý vtedajší minister Iiro Viinanen rezignoval. Túto funkciu zastával Niinistö až do roku 2003, kedy odišiel z parlamentu a stal sa vicepredsedom Európskej investičnej banky v Luxembursku.

V roku 2006 sa zúčastnil prezidentských volieb vo Fínsku. V prvom kole získal 24,1% hlasov,[4] a postúpil tak do druhého kola s Tarjou Halonenovou, kde dostal 48,2% hlasov a tesne prehral.[5] Toho istého roku oznámil svoju kandidatúru do parlamentných volieb v roku 2007. Tu obdržal 60 563 hlasov,[6] čo bol najväčší počet hlasov, ktorý sa kedy podarilo v parlamentných voľbách získať.

V roku 2012 opäť kandidoval do prezidentských volieb. S 37% hlasov vyhral 22. januára prvé kolo volieb a dostal sa tak do druhého kola spolu s Pekka Haavistom.[7] Druhé kolo volieb sa konalo 5. februára a Niinistö tu zvíťazil s 62,6% hlasov.[1]

Prezidentský post obhájil aj pri voľbách v roku 2018, kedy sa ziskom 62,7% hlasov zvíťazil už v prvom kole. Jeho hlavný vyzývateľ, ktorým bol opäť Pekka Haavisto, obdržal len 12,4% hlasov.[8]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval právo na Univerzite v Turku a pred vstupom do politiky pracoval ako právnik. Roku 1974 si vzal za ženu Marju-Leena ãlánku, ktorá neskôr v roku 1995 zomrela pri autonehode. Má s ňou dvoch synov, Nuuttiho (nar. 1975) a Matiasa (nar. 1980). Počas svojho pôsobenia ministra sa zblížil s opozičnou političkou Tanjou Karpela, Miss Fínska a neskoršie ministerkou kultúry. V roku 2003 oznámili svoje zasnúbenie, avšak o rok neskôr bolo zrušené. Roku 2009 sa oženil s o tridsať rokov mladšou Jenni Haukio.[9] Vo februári 2018 sa stal trojnásobným otcom, keď mu manželka Jenni porodila syna,[10]ktorý dostal meno Aaro Veli Väinämö.[11]

Jeho synovcom je Ville Niinistö, niekdajší predseda Zeleného zväzu a minister životného prostredia v rokoch 2011-2014.

Sauli Niinistö je tiež jedným z preživších zemetrasenia a cunami v Indickom oceáne 2004.[12]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Helsingin Sanomat - Tulospalvelu
  2. Voľby vo Fínsku vyhral Sauli Niinistö, ukazujú predbežné výsledky [online]. aktuality.sk, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  3. Finnish FA president becomes Finland's President [online]. UEFA.com, 2012-02-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Vaalit [online]. 2006-01-17, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  5. Vaalit [online]. 2006-06-22, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  6. Vaalit
  7. Yle Uutiset
  8. Finským prezidentem zůstane Niinistö, dostal přes 60 procent hlasů [online]. iDNES.cz, 2018-01-28, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (česky)
  9. Helsingin Sanomat
  10. Fínsky prezident Niinistö už má tretieho potomka [online]. zoznam.sk, 2018-02-03, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  11. Finnish presidential couple reveals new son's name [online]. yle.fi, 2018-04-07, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online. (anglicky)
  12. Ilta-Sanomat

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sauli Niinistö na českej Wikipédii.