Alexander Stubb

	Alexander Stubb
	; Stubb v roku 2018
13. prezident Fínska
Momentálne v úrade
	od 1. marec 2024
Premiér	Petteri Orpo
43. predseda vlády Fínska
	V úrade; 24. jún 2014 – 29. máj 2015
Prezident	Sauli Niinistö
Minister financií Fínska
	V úrade; 29. máj 2015 – 22. jún 2016
Premiér	Juha Sipilä
Predseda Národnej koalície
	V úrade; 14. jún 2014 – 11. jún 2016
Minister európskych záležitostí a zahraničného obchodu Fínska
	V úrade; 22. jún 2011 – 24. jún 2014
Premiér	Jyrki Katainen
Minister zahraničných vecí Fínska
	V úrade; 4. apríl 2008 – 22. jún 2011
Premiéri	Matti Vanhanen; Mari Kiviniemiová
Biografické údaje
Rodné meno	Cai-Göran Alexander Stubb
Narodenie	1. apríl 1968 (56 rokov); Helsinki, Fínsko
Politická strana	Národná koalícia
Alma mater	Furman University; Sorbonna; Collège d'Europe; London School of Economics
Rodina
Partner	Suzanne Innes-Stubb
Deti	2
Odkazy
	Alexander Stubb na alexstubb.fi
	Alexander Stubb; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Fínsky portál; Biografický portál

Cai-Göran Alexander Stubb (* 1. apríl 1968, Helsinki) je fínsky politik a 13. prezident Fínska od roku 2024. V rokoch 2014 až 2015 zastával úrad predsedu vlády Fínska.

Od mája 2015 do júna 2016 bol ministrom financií vo vláde Juhy Sipily. Medzi rokmi 2014 a 2016 pôsobil ako predseda strany Národnej koalície. V období 2017 – 2020 bol podpredsedom Európskej investičnej banky. V roku 2019 bol kandidátom na predsedu Európskej komisie, nebol však zvolený.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Stubb sa narodil v roku 1968 v Helsinkách do dvojjazyčnej rodiny švédsky hovoriaceho otca a fínskej matky. Jeho otec pracoval v profesionálnom ľadovom hokeji; v rokoch 1976 až 1983 zastával pozíciu výkonného riaditeľa Fínskeho zväzu ľadového hokeja.^[1]

V roku 1986 absolvoval Alexander Stubb strednú školu Mainland High School vo floridskej Daytona Beach a o dva roky neskôr ukončil štúdium na helsinskom gymnáziu Gymnasiet Lärkan. Po splnení vojenskej služby dostal štipendium v golfe na Furmanovu univerzitu v Južnej Karolíne, kde začal študovať obchod. V priebehu štúdia prešiel na odbor politickej vedy, v ktorom roku 1993 získal bakalársky titul (Bachelor of Arts, BA). Nasledujúceho roku získal diplom z francúzskeho jazyka a vlastivedy na parížskej univerzite Sorbonne.

Na belgickej Collège d'Europe dosiahol v roku 1995 magisterský titul (Master of Arts, MA) v odbore európskych záležitostí. Ďalej pokračoval postgraduálnym štúdiom na London School of Economics v odbore filozofie a medzinárodnej politiky, ktoré zakončil roku 1999 titulom PhD.V období 1995 – 1997 pôsobil ako vedecký pracovník na ministerstve zahraničných vecí a ďalšie dva roky na Akadémii vied Fínska.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1999 – 2001 bol odborným špecialistom fínskej reprezentácie v Európskej únii v Bruseli, rovnako ako členom fínskej vládnej delegácie na medzivládnom vyjednávaní o Niceskej zmluve. Od roku 2000 zároveň vyučoval ako asistent na Collège d'Europe. Po ukončení práce v medzivládnom paneli o zmluve z Nice sa stal poradcom vtedajšieho predsedu Európskej komisie Romana Prodiho. V roku 2003 sa vrátil k práci vo fínskom zastúpení pri EÚ a začal pôsobiť ako expert medzivládneho rokovania o Zmluve o Ústave pre Európu, ktorá však nakoniec nebola prijatá.

V roku 2004 kandidoval za fínsku stranu Národná koalícia do Európskeho parlamentu (EP), kam bol zvolený 115 225 fínskymi voličmi, druhým najvyšším počtom v krajine.^[2] Poslancom EP bol v rokoch 2004 až 2008. Potom zastával funkcie vo fínskych vládach, najskôr medzi rokmi 2008 a 2011 ako minister zahraničných vecí, a následné tri roky ako minister pre európske záležitosti a zahraničný obchod. V júni 2014 bol zvolený za predsedu Národnej koalície a desať dní potom vymenovaný za predsedu vlády, na oboch pozíciách vystriedal Jyrkiho Katainena.

Od mája 2015 do júna 2016 bol ministrom financií vo vláde Juhy Sipily. V období 2017 – 2020 zastával funkciu podpredsedu Európskej investičnej banky. V roku 2019 bol kandidátom na predsedu Európskej komisie, nebol však zvolený.

V roku 2024 bol zvolený za fínskeho prezidenta, keď po výhre v druhom kole volieb tesne vyhral nad kandidátom Zelenej ligy Pekkou Haavistom.^[3]

Stubb sa stal prezidentom 1. marca 2024, keď zložil prezidentskú prísahu vo fínskom parlamente; nahradil prezidenta Sauliho Niinista. Stubb je prvý prezident zo švédsky hovoriacej menšiny od Carla Gustafa Emila Mannerheima, ktorý bol prezidentom medzi rokmi 1944 a 1946. V deň jeho inaugurácie ho pozval švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv na návštevu do Švédska.^[4]

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho manželka Suzanne Innes-Stubb je britská právnička.^[5] Spolu majú dve deti, dcéru Emiliu a syna Olivera Johana.^[6] Rodina žila v belgickom meste Genval,^[6] než sa presťahovala do Taipoly, časti juhofínskeho mesta Espoo.

Ako športový nadšenec sa Stubb pravidelne zúčastňuje maratónskych behov a tiež triatlonov; dokončil aj náročné preteky Ironman (Železný muž) na Havaji.^[7]

Tým, že Stubb je fínsky Švéd, sú jeho rodnými jazykmi fínčina a švédčina. Okrem toho hovorí aj po anglicky, francúzsky a nemecky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Jääkiekkoleijonat [online]. Suomen jääkiekkomuseo, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu. (po fínsky)
↑ Alexander STUBB [online]. Európsky parlament, 2004, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2008-04-07 z originálu. (po anglicky)
↑ PEKÁRKOVÁ, Ivona. Fínsko si zvolilo nového prezidenta [online]. Správy RTVS, 2024-02-11, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
↑ TT. Finlands nye president bjuds in till Sverige [online]. Göteborgs-Posten, 2024-03-01, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online. (po švédsky)
↑ Suzanne Innes-Stubb [online]. [Cit. 2024-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b Alex, Member of the European Parliament [online]. AlexStubb.com, 2005, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2007-07-30 z originálu. (po anglicky)
↑ Foreign minister Alexander Stubb: ”An Hour of Sports Gives Me Two Hours of Working Time” [online]. [Cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2011-07-20 z originálu. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Stubb

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Stubb na českej Wikipédii.

[1] Jääkiekkoleijonat [online]. Suomen jääkiekkomuseo, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu. (po fínsky)

[2] Alexander STUBB [online]. Európsky parlament, 2004, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2008-04-07 z originálu. (po anglicky)

[:0-3] PEKÁRKOVÁ, Ivona. Fínsko si zvolilo nového prezidenta [online]. Správy RTVS, 2024-02-11, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.

[4] TT. Finlands nye president bjuds in till Sverige [online]. Göteborgs-Posten, 2024-03-01, [cit. 2024-03-01]. Dostupné online. (po švédsky)

[5] Suzanne Innes-Stubb [online]. [Cit. 2024-02-24]. Dostupné online. (po anglicky)

[:1-6] Alex, Member of the European Parliament [online]. AlexStubb.com, 2005, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2007-07-30 z originálu. (po anglicky)

[7] Foreign minister Alexander Stubb: ”An Hour of Sports Gives Me Two Hours of Working Time” [online]. [Cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2011-07-20 z originálu. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

1

z d u Prezidenti Fínska
Kaarlo Juho Ståhlberg (1919 – 1925) Lauri Kristian Relander (1925 – 1931) Pehr Evind Svinhufvud (1931 – 1937) Kyösti Kallio (1937 – 1940) Risto Heikki Ryti (1940¹; 1940 – 1944) Carl Gustaf Emil Mannerheim (1944 – 1946) Juho Kusti Paasikivi (1946 – 1956) Urho Kekkonen (1956 – 1982) Mauno Koivisto (1981¹; 1982 – 1994) Martti Ahtisaari (1994 – 2000) Tarja Halonenová (2000 – 2012) Sauli Niinistö (2012 – 2024) Alexander Stubb (2024 – súčasnosť)
^1 úradujúci prezidenti