Dióda: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 6623521 používateľa 87.197.25.209 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značky: školská IP vizuálny editor |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Okrem vákuovej diódy, ktorá je druhom elektrónky a dnes sa už používa len zriedkavo vo veľmi špecifických zariadeniach, alebo ešte zriedkavejších diód plnených plynom sú teda diódy dnes vyrobené z [[polovodič]]ov (obvykle kremíka) a využívajú polovodičový PN priechod (prípadne tzv. Schottkyho priechod na rozhraní kov-polovodič). |
Okrem vákuovej diódy, ktorá je druhom elektrónky a dnes sa už používa len zriedkavo vo veľmi špecifických zariadeniach, alebo ešte zriedkavejších diód plnených plynom sú teda diódy dnes vyrobené z [[polovodič]]ov (obvykle kremíka) a využívajú polovodičový PN priechod (prípadne tzv. Schottkyho priechod na rozhraní kov-polovodič). |
||
== |
==Kačica je Hlupa == |
||
Najdôležitejší typ je [[usmerňovacia dióda]] (staršie vákuová, dnes polovodičová). Je určená na výkonové usmernenie striedavého napätia. Znesie do tisíc [[volt]]ov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky [[ampér]]ov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na [[kremík]]ovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 [[Volt|V]]. |
Najdôležitejší typ je [[usmerňovacia dióda]] (staršie vákuová, dnes polovodičová). Je určená na výkonové usmernenie striedavého napätia. Znesie do tisíc [[volt]]ov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky [[ampér]]ov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na [[kremík]]ovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 [[Volt|V]]. |
||
Verzia z 11:51, 9. február 2018
Dióda je elektronická súčiastka s dvoma elektródami, ktorá (ideálne) vedie elektrický prúd len jedným smerom. Hovoríme, že prúd usmerňuje. V starších textoch sa ako dióda (v užšom zmysle) niekedy označovala vákuová dióda, v novších textoch sa ako dióda (v užšom zmysle) označuje polovodičová dióda.
Podľa prostredia, v ktorom sa uskutočňuje dej určujúci činnosť prvku, sa rozlišuje:
Okrem vákuovej diódy, ktorá je druhom elektrónky a dnes sa už používa len zriedkavo vo veľmi špecifických zariadeniach, alebo ešte zriedkavejších diód plnených plynom sú teda diódy dnes vyrobené z polovodičov (obvykle kremíka) a využívajú polovodičový PN priechod (prípadne tzv. Schottkyho priechod na rozhraní kov-polovodič).
Kačica je Hlupa
Najdôležitejší typ je usmerňovacia dióda (staršie vákuová, dnes polovodičová). Je určená na výkonové usmernenie striedavého napätia. Znesie do tisíc voltov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky ampérov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na kremíkovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 V.
Okrem usmerňovania prúdu sa diódy používajú ako tepelný a svetelný senzor, emitor svetla, filter signálu, spínač, demodulátor a podobne.
Ďalej pozri v článku polovodičová dióda.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému dióda.
