Vere Gordon Childe: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d wikilinky
HPPA (diskusia | príspevky)
4 290 editací
dBez shrnutí editace
Riadok 17: Riadok 17:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}
'''Vere Gordon Childe''' (*[[14. apríl]] [[1892]], [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] – † [[19. október]] [[1957]], [[Blackheath (New South Wales)|Blackheath]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) bol austrálsky [[archeológ]], [[historik]] a [[lingvista]]. Vďaka vedeckej všestrannosti na poli [[história|histórie]] a [[archeológia|archeológie]] je považovaný za jedného z najvýznamnejších archeológov [[20. storočie|20. storočia]]. Centrom jeho vedeckého záujmu bol vzťah [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a [[Európa|Európy]] v dobe [[neolit]]u. Je tvorcom termínu „[[neolitická revolúcia]]“ (''Neolithic Revolution'') a „[[protourbálna revolúcia]]“ (''Urban Revolution''). Bol tvorcom difuzionistickej teórie (pozri [[neolit]]).
'''Vere Gordon Childe''' (* [[14. apríl]] [[1892]], [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] – † [[19. október]] [[1957]], [[Blackheath (New South Wales)|Blackheath]], [[Austrália (štát)|Austrália]]) bol austrálsky [[archeológ]], [[historik]] a [[lingvista]]. Vďaka vedeckej všestrannosti na poli [[história|histórie]] a [[archeológia|archeológie]] je považovaný za jedného z najvýznamnejších archeológov [[20. storočie|20. storočia]]. Centrom jeho vedeckého záujmu bol vzťah [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a [[Európa|Európy]] v dobe [[neolit]]u. Je tvorcom termínu „[[neolitická revolúcia]]“ (''Neolithic Revolution'') a „[[urbánna revolúcia]]“ (''Urban Revolution''). Bol tvorcom difuzionistickej teórie (pozri [[neolit]]).


== Mladosť a politika ==
== Mladosť a politika ==
Riadok 23: Riadok 23:


== Vedecká činnosť ==
== Vedecká činnosť ==
V roku [[1925]] vyšla ako výsledok jeho rozsiahlych študijných ciest a v rámci edície ''The History of Civilisation'' (editor [[G. K. Ogden]]) jeho kniha ''The Dawn of European Civilisation'', ktorá ho vďaka do tej doby nepoužitej koncepcii okamžite preslávila nielen vo vedeckých kruhoch. Zaoberal sa v nej vývojom v neolitickej Európe vo vzťahu k vývoju na blízkom Východe. V súvislosti s týmto sa zaujímal aj o vzťah archeológie a etymológiu indoeurópskych jazykov, súhrnne výsledok tejto štúdie publikoval v roku [[1926]] v knihe ''The Aryans: A study of Indo-European origins''. V roku [[1927]] sa stal profesorom archeológie na [[Univerzita v Edinburghu|Univerzite v Edinburghu]] a v tejto pozícii zostal až do roku [[1946]]. V roku [[1928]] v knihe ''The Most Ancient East'' sledoval vznik a vzostup blízkovýchodných civilizácií. O rok neskôr vyšla ďalšia kniha, tentoraz sa vzťahujúca k pravekým dejinám Dunaja ''The Danube in Prehistory''. Keď odišiel z univerzity v Edinburghu, stal sa riaditeľom Archeologického inštitútu v [[Londýn]]e, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku [[1956]].
V roku [[1925]] vyšla ako výsledok jeho rozsiahlych študijných ciest a v rámci edície ''The History of Civilisation'' (editor [[G. K. Ogden]]) jeho kniha ''The Dawn of European Civilisation'', ktorá ho vďaka do tej doby nepoužitej koncepcii okamžite preslávila nielen vo vedeckých kruhoch. Zaoberal sa v nej vývojom v neolitickej Európe vo vzťahu k vývoju na blízkom Východe. V súvislosti s týmto sa zaujímal aj o vzťah archeológie a etymológiu indoeurópskych jazykov, súhrnne výsledok tejto štúdie publikoval v roku [[1926]] v knihe ''The Aryans: A study of Indo-European origins''. V roku [[1927]] sa stal profesorom archeológie na [[University of Edinburgh|Univerzite v Edinburghu]] a v tejto pozícii zostal až do roku [[1946]]. V roku [[1928]] v knihe ''The Most Ancient East'' sledoval vznik a vzostup blízkovýchodných civilizácií. O rok neskôr vyšla ďalšia kniha, tentoraz sa vzťahujúca k pravekým dejinám Dunaja ''The Danube in Prehistory''. Keď odišiel z univerzity v Edinburghu, stal sa riaditeľom Archeologického inštitútu v [[Londýn]]e, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku [[1956]].


== Práce v teréne ==
== Práce v teréne ==

Verzia z 12:08, 14. apríl 2019

Vere Gordon Childe
austrálsky archeológ, historik a lingvista
austrálsky archeológ, historik a lingvista
Narodenie14. apríl 1892
Sydney, Austrália
Úmrtie19. október 1957 (65 rokov)
Blackheath, Austrália
Profesiaarcheológ
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vere Gordon Childe

Vere Gordon Childe (* 14. apríl 1892, Sydney, Austrália – † 19. október 1957, Blackheath, Austrália) bol austrálsky archeológ, historik a lingvista. Vďaka vedeckej všestrannosti na poli histórie a archeológie je považovaný za jedného z najvýznamnejších archeológov 20. storočia. Centrom jeho vedeckého záujmu bol vzťah Blízkeho východu a Európy v dobe neolitu. Je tvorcom termínu „neolitická revolúcia“ (Neolithic Revolution) a „urbánna revolúcia“ (Urban Revolution). Bol tvorcom difuzionistickej teórie (pozri neolit).

Mladosť a politika

Po ukončení klasických štúdií na univerzite v Sydney v roku 1913 odišiel do Spojeného kráľovstva na Univerzitu v Oxforde (Queen´s College), kde sa jeho záujem sústredil na európsky pravek. Po návrate do Austrálie sa stal osobným tajomníkom Johna Storeyho, člena Zákonodarnej rady (Legislative Council) Nového Južného Walesu. V roku 1921, keď John Storey zomrel, sa Childe vrátil do Európy odhodlaný naďalej sa venovať archeológii. V roku 1923 ešte napísal knihu How Labour Governs, ktorá vychádzala z jeho politických skúseností, ale v tom čase už cestoval nielen po Európe, ale aj po Blízkom východe.

Vedecká činnosť

V roku 1925 vyšla ako výsledok jeho rozsiahlych študijných ciest a v rámci edície The History of Civilisation (editor G. K. Ogden) jeho kniha The Dawn of European Civilisation, ktorá ho vďaka do tej doby nepoužitej koncepcii okamžite preslávila nielen vo vedeckých kruhoch. Zaoberal sa v nej vývojom v neolitickej Európe vo vzťahu k vývoju na blízkom Východe. V súvislosti s týmto sa zaujímal aj o vzťah archeológie a etymológiu indoeurópskych jazykov, súhrnne výsledok tejto štúdie publikoval v roku 1926 v knihe The Aryans: A study of Indo-European origins. V roku 1927 sa stal profesorom archeológie na Univerzite v Edinburghu a v tejto pozícii zostal až do roku 1946. V roku 1928 v knihe The Most Ancient East sledoval vznik a vzostup blízkovýchodných civilizácií. O rok neskôr vyšla ďalšia kniha, tentoraz sa vzťahujúca k pravekým dejinám Dunaja The Danube in Prehistory. Keď odišiel z univerzity v Edinburghu, stal sa riaditeľom Archeologického inštitútu v Londýne, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1956.

Práce v teréne

V polovici 20. rokov začal výskum neolitického sídliska Skara Brae na Orknejských ostrovoch potom, keď silná búrka odkryla ďalšie pozostatky skôr známeho náleziska. Childe, napriek tomu, že bol činný hlavne ako teoretik, bol poverený dohliadať nad prebiehajúcimi prácami. Výsledky výskumu boli publikované v roku 1931.

Popularizácia

Childe publikoval tiež diela určené širokej verejnosti. Medzi najznámejšie patria What Happened in History (1942) a Man Makes Himself (1951).

Smrť

Po odchode z Archeologického inštitútu sa vrátil do Austrálie, kde zahynul po páde z Mont Victoria v Blue Mountains v roku 1957. Mohlo ísť o nehodu, objavili sa aj špekulácie o samovražde.

Dielo Vere Gordon Childa

  • The Dawn of European Civilization (1925)
  • The Danube in Prehistory (1929)
  • The Bronze Age (1930)
  • New Light on the Most Ancient East (1935)
  • Prehistory of Scotland (1935)
  • Man makes himself (1936)
  • Prehistoric communities of the British Isles (1940, druhé vydanie 1947)
  • What Happened in History (1942)
  • Progress and Archaeology (1944, 1945)
  • History (1947)
  • Man Makes Himself (1951)

Dielo publikované v češtine

  • Člověk svým tvůrcem (1949)
  • Na prahu dějin (1966)

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vere_Gordon_Childe&oldid=6822698“