Pražské Jezuliatko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: prvá úprava redaktora bez zdroja možný spam vizuálny editor
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:
'''Pražské Jezuliatko''' je malá soška zobrazujúca [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v útlom detstve, ktorá pochádza zo [[Španielsko|Španielska]].
'''Pražské Jezuliatko''' je malá soška zobrazujúca [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v útlom detstve, ktorá pochádza zo [[Španielsko|Španielska]].


Legenda hovorí, že sa malý Ježiš zázračne ukázal istému [[mních]]ovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval túto sošku. Podľa ďalšej legendy vlastnila sošku svätá [[Terézia z Ávily]], zakladateľka [[Rád bosých karmelitánok Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|Rádu bosých karmelitánok]], planúca veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do [[Praha|Prahy]].
Legenda hovorí, že sa malý Ježiš zázračne ukázal istému [[mních]]ovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval túto sošku. Podľa ďalšej legendy vlastnila sošku svätá [[Terézia z Ávily]], zakladateľka [[Rád bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel|Rádu bosých karmelitánok]], planúca veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do [[Praha|Prahy]].


== Dejiny ==
== Dejiny ==
Podľa legendy sa Ježiško ukázal istému mníchovi a ten ho podľa jeho podoby  vymodeloval. Keď sa roku 1556 vojvodkynňa Maria Manrique de Lara nevesta Vratislava z Pernštejna vydávala do Čiech, dostala sošku od svojej matky ako svadobný dar. Jej ovdovelá dcéra Polyxena z Lobkovic potom vzácnu sošku darovala roku 1628 kláštoru bosých karmelitánov pri kostole Panny Márie Víťaznej,pretože nemala dcéru,len syna a podľa tradície mala prechádzať z matky na dcéru. Karmelitáni umiestnili sošku v kaplnke a mladí rehoľníci sa od malého Ježiška učili čnostiam. V tom čase zúrila tridsaťročná vojna a ani soška nebola ušetrená. V roku 1637, po svojom návrate do Prahy, našiel pohodenú sošku otec Cyril v chráme Matky Božej a zistil, že má odlomené obe ručičky. Soška dali opraviť.Okrem iného aj Praha bola zázračne uchránená pri obliehaní Švédmi roku 1639. Roku 1651 bola soška nosená ako pútnik po pražských kostoloch a roku 1655 slávnostne korunovaná pražským biskupom. Počas [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] sa soška stratila a našla sa až v roku [[1638]] schovaná za oltárom, no bola značne poškodená, a tak ju museli opraviť. V roku [[1651]] získala soška prívlastok ''Milostivé Pražské Jezuliatko''. Po zrušení kláštora ho chvíľu opatrovali mníšky z rádu anglických panien.
Podľa legendy sa Ježiško ukázal istému mníchovi a ten ho podľa jeho podoby vymodeloval. Keď sa roku 1556 vojvodkyňa Maria Manrique de Lara nevesta Vratislava z Pernštejna vydávala do Čiech, dostala sošku od svojej matky ako svadobný dar. Jej ovdovelá dcéra Polyxena z Lobkovic potom vzácnu sošku darovala roku 1628 kláštoru bosých karmelitánov pri kostole Panny Márie Víťaznej, pretože nemala dcéru, len syna a podľa tradície mala prechádzať z matky na dcéru. Karmelitáni umiestnili sošku v kaplnke a mladí rehoľníci sa od malého Ježiška učili cnostiam. V tom čase zúrila tridsaťročná vojna a ani soška nebola ušetrená. V roku 1637, po svojom návrate do Prahy, našiel pohodenú sošku otec Cyril v chráme Matky Božej a zistil, že má odlomené obe ručičky. Sošku dali opraviť. Okrem iného aj Praha bola zázračne uchránená pri obliehaní Švédmi roku 1639. Roku 1651 bola soška nosená ako pútnik po pražských kostoloch a roku 1655 slávnostne korunovaná pražským biskupom. Počas [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] sa soška stratila a našla sa až v roku [[1638]] schovaná za oltárom, no bola značne poškodená, a tak ju museli opraviť. V roku [[1651]] získala soška prívlastok ''Milostivé Pražské Jezuliatko''. Po zrušení kláštora ho chvíľu opatrovali mníšky z rádu anglických panien.


Soška Jezuliatka je vystavená v kostole [[Kostol Panny Márie Víťaznej (Praha)|Panny Marie Vítězné]] ( Panny Márie Víťaznej) v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] od roku [[1628]]. V katolíckych krajinách je táto soška známa aj ako ''Bambino di Praga''. Je to 47 cm vysoká soška z dreva a povrch má modelovaný z farebného vosku.Soška má na dlani otvor, do ktorého sa pripevňuje jablko. Soška bývala v minulosti ozdobená drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov. Korunka sa nenasadzuje priamo na sošku, je pripevnená samostatne tesne nad Jezuliatko.
Soška Jezuliatka je vystavená v kostole [[Kostol Panny Márie Víťaznej (Praha)|Panny Marie Vítězné]] (Panny Márie Víťaznej) v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] od roku [[1628]]. V katolíckych krajinách je táto soška známa aj ako ''Bambino di Praga''. Je to 47 cm vysoká soška z dreva a povrch má modelovaný z farebného vosku. Soška má na dlani otvor, do ktorého sa pripevňuje jablko. Soška bývala v minulosti ozdobená drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov. Korunka sa nenasadzuje priamo na sošku, je pripevnená samostatne tesne nad Jezuliatko.


Španielská práca zo [[16. storočie|16. storočia]]. Vlasy boli pôvodne tmavé, no neskôr ich prefarbili na plavé. Soška predstavuje malé dieťa , oblečené v dlhej košieľke. Pravicou Ježiško žehná, zatiaľ čo ľavica drží zemský glóbus zavŕšený krížom.Je umiestnená na strednom oltári vpravo, ktorý vytvoril v roku [[1776]] František Lauermann z umelého [[mramor]]u a Petr Prachner ho vyzdobil sochami. Strieborná skrinka pre sošku, ktorú vyrobil pražský zlatník Jan Pakeni, vznikla v roku [[1741]].Úloha prezliekať Ježiška je zverený karmelitkám Dieťaťa Ježiša, ktoré pomáhajú karmelitánom starať sa o toto pútnické miesto. Jezuliatko je prezliekanie do odevov farby príslušného liturgického obdobia, ktoré sa riadia podľa cirkevného kalendára. Všeobecne sa používajú štyri základné farby: Biela je farba slávnostná, značí čistotu a svätosť, používa sa počas veľkonočných a vianočných sviatkov. Červená je farba krvi a ohňa, kráľovská, používa sa pre Svätý týždeň, Svätodušné sviatky a sviatky sv. Kríža. Fialová symbolizuje pokánie, používa sa pre obdobie pôstne a adventné. Zelená je farba života a nádeje a používa sa pre medziobdobie. Ďalej sa potom používa ružová, zlatá a modrá a to pri zvláštnych príležitostiach.
Španielská práca zo [[16. storočie|16. storočia]]. Vlasy boli pôvodne tmavé, no neskôr ich prefarbili na plavé. Soška predstavuje malé dieťa, oblečené v dlhej košieľke. Pravicou Ježiško žehná, zatiaľ čo ľavica drží zemský glóbus zavŕšený krížom. Je umiestnená na strednom oltári vpravo, ktorý vytvoril v roku [[1776]] František Lauermann z umelého [[mramor]]u a Petr Prachner ho vyzdobil sochami. Strieborná skrinka pre sošku, ktorú vyrobil pražský zlatník Jan Pakeni, vznikla v roku [[1741]]. Úloha prezliekať Ježiška je zverená karmelitkám Dieťaťa Ježiša, ktoré pomáhajú karmelitánom starať sa o toto pútnické miesto. Jezuliatko je prezliekané do odevov farby príslušného liturgického obdobia, ktoré sa riadia podľa cirkevného kalendára. Všeobecne sa používajú štyri základné farby: Biela je farba slávnostná, značí čistotu a svätosť, používa sa počas veľkonočných a vianočných sviatkov. Červená je farba krvi a ohňa, kráľovská, používa sa pre Svätý týždeň, Svätodušné sviatky a sviatky sv. Kríža. Fialová symbolizuje pokánie, používa sa pre obdobie pôstne a adventné. Zelená je farba života a nádeje a používa sa pre medziobdobie. Ďalej sa potom používa ružová, zlatá a modrá a to pri zvláštnych príležitostiach.


Kostol prijíma denne návštevníkov z desiatok krajín sveta. So soškou sa rokmi spájali mnohé legendy, napr. že pomáha počas [[mor]]u, vojen či pri drancovaní, pretože kláštor, v ktorom bola uložená, sa vyhol viacerým pohromám. Ľudia sa k Jezuliatku obracajú s mnohými prosbami o pomoc a mnohým ľuďom, ktorí sa pred ňou modlili k [[Boh]]u, priniesla údajne zázračné a neobvyklé vypočutie. Ľudia tu prosia o pomoc, uzdravenie,za pokoj, niektorí s dôverou očakávajú narodenie dieťaťa, a mnohí sa vracajú, aby poďakovali.
Kostol prijíma denne návštevníkov z desiatok krajín sveta. So soškou sa rokmi spájali mnohé legendy, napr. že pomáha počas [[mor]]u, vojen či pri drancovaní, pretože kláštor, v ktorom bola uložená, sa vyhol viacerým pohromám. Ľudia sa k Jezuliatku obracajú s mnohými prosbami o pomoc a mnohým ľuďom, ktorí sa pred ňou modlili k [[Boh]]u, priniesla údajne zázračné a neobvyklé vypočutie. Ľudia tu prosia o pomoc, uzdravenie, za pokoj, niektorí s dôverou očakávajú narodenie dieťaťa, a mnohí sa vracajú, aby poďakovali.


Pápež Benedikt XVI. si na úvod svojej návštevy Česka ( 26. 9. 2009 ) uctil svetoznámu sošku Pražského Jezuliatka, na ktoré sa ľudia obracajú so žiadosťami o vypočutie svojich prosieb. Pápež Jezuliatku do Malostranského kostola Panny Márie Víťaznej priniesol novú zlatú korunku. Je to najvyšší liturgický prejav úcty, aký možno malému Jezuliatku preukázať.Pod krížikom korunky sa skrýva nápis s dátumom pápežovho daru. Obohatili ju aj pravé perly a granáty. Je pozlátená, vyrobená je zo striebra a následne ručne vyleštená achátom. Predmet sa nachádzal v špeciálnej drevenej truhličke vystlanej bielym zamatom, ktorú zvonku zdobí biela koža s pápežským znakom v striebre.
Pápež Benedikt XVI. si na úvod svojej návštevy Česka (26. september 2009) uctil svetoznámu sošku Pražského Jezuliatka, na ktoré sa ľudia obracajú so žiadosťami o vypočutie svojich prosieb. Pápež Jezuliatku do Malostranského kostola Panny Márie Víťaznej priniesol novú zlatú korunku. Je to najvyšší liturgický prejav úcty, aký možno malému Jezuliatku preukázať. Pod krížikom korunky sa skrýva nápis s dátumom pápežovho daru. Obohatili ju aj pravé perly a granáty. Je pozlátená, vyrobená je zo striebra a následne ručne vyleštená achátom. Predmet sa nachádzal v špeciálnej drevenej truhličke vystlanej bielym zamatom, ktorú zvonku zdobí biela koža s pápežským znakom v striebre.<ref>[https://spravy.pravda.sk/benedikt-xvi-si-uctil-prazske-jezuliatko-daroval-mu-korunku-prt-/]</ref>


== Referencie ==
* ''<nowiki>https://spravy.pravda.sk/benedikt-xvi-si-uctil-prazske-jezuliatko-daroval-mu-korunku-prt-/sk_svet.asp?c=A090926_130809_sk_svet_p29</nowiki>''
<references />


== Iné [[projekty]]==
== Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Infant Jesus of Prague}}
{{projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.pragjesu.info/ Oficiálna stránka]
* [http://www.pragjesu.info/ Oficiálna stránka]


[[Kategória:Praha|Prazske Jezuliatko]]
[[Kategória:Praha]]
[[Kategória:Ježiš Kristus|Prazske Jezuliatko]]
[[Kategória:Ježiš Kristus]]
[[Kategória:Sochy]]
[[Kategória:Sochy svätých]]
[[Kategória:Sochy svätých]]
[[Kategória:Malá Strana]]
[[Kategória:Malá Strana]]

Verzia z 08:44, 27. júl 2019

Pražské Jezuliatko

Pražské Jezuliatko je malá soška zobrazujúca Ježiša Krista v útlom detstve, ktorá pochádza zo Španielska.

Legenda hovorí, že sa malý Ježiš zázračne ukázal istému mníchovi, ktorý podľa jeho podoby vymodeloval túto sošku. Podľa ďalšej legendy vlastnila sošku svätá Terézia z Ávily, zakladateľka Rádu bosých karmelitánok, planúca veľkou láskou k Dieťaťu Ježišovi. Sošku vraj darovala svojej priateľke, ktorej dcéra sa chystala na cestu do Prahy.

Dejiny

Podľa legendy sa Ježiško ukázal istému mníchovi a ten ho podľa jeho podoby vymodeloval. Keď sa roku 1556 vojvodkyňa Maria Manrique de Lara nevesta Vratislava z Pernštejna vydávala do Čiech, dostala sošku od svojej matky ako svadobný dar. Jej ovdovelá dcéra Polyxena z Lobkovic potom vzácnu sošku darovala roku 1628 kláštoru bosých karmelitánov pri kostole Panny Márie Víťaznej, pretože nemala dcéru, len syna a podľa tradície mala prechádzať z matky na dcéru. Karmelitáni umiestnili sošku v kaplnke a mladí rehoľníci sa od malého Ježiška učili cnostiam. V tom čase zúrila tridsaťročná vojna a ani soška nebola ušetrená. V roku 1637, po svojom návrate do Prahy, našiel pohodenú sošku otec Cyril v chráme Matky Božej a zistil, že má odlomené obe ručičky. Sošku dali opraviť. Okrem iného aj Praha bola zázračne uchránená pri obliehaní Švédmi roku 1639. Roku 1651 bola soška nosená ako pútnik po pražských kostoloch a roku 1655 slávnostne korunovaná pražským biskupom. Počas tridsaťročnej vojny sa soška stratila a našla sa až v roku 1638 schovaná za oltárom, no bola značne poškodená, a tak ju museli opraviť. V roku 1651 získala soška prívlastok Milostivé Pražské Jezuliatko. Po zrušení kláštora ho chvíľu opatrovali mníšky z rádu anglických panien.

Soška Jezuliatka je vystavená v kostole Panny Marie Vítězné (Panny Márie Víťaznej) v Prahe na Malej Strane od roku 1628. V katolíckych krajinách je táto soška známa aj ako Bambino di Praga. Je to 47 cm vysoká soška z dreva a povrch má modelovaný z farebného vosku. Soška má na dlani otvor, do ktorého sa pripevňuje jablko. Soška bývala v minulosti ozdobená drobnými šperkami, ktoré pochádzali z darov veriacich. Korunka, ktorá v súčasnosti zdobí Jezuliatko, bola vyrobená v rokoch 1810 až 1820. Okrem tejto korunky má Jezuliatko ešte jednu z roku 1767. Obe pochádzajú z dielní pražských zlatníkov. Korunka sa nenasadzuje priamo na sošku, je pripevnená samostatne tesne nad Jezuliatko.

Španielská práca zo 16. storočia. Vlasy boli pôvodne tmavé, no neskôr ich prefarbili na plavé. Soška predstavuje malé dieťa, oblečené v dlhej košieľke. Pravicou Ježiško žehná, zatiaľ čo ľavica drží zemský glóbus zavŕšený krížom. Je umiestnená na strednom oltári vpravo, ktorý vytvoril v roku 1776 František Lauermann z umelého mramoru a Petr Prachner ho vyzdobil sochami. Strieborná skrinka pre sošku, ktorú vyrobil pražský zlatník Jan Pakeni, vznikla v roku 1741. Úloha prezliekať Ježiška je zverená karmelitkám Dieťaťa Ježiša, ktoré pomáhajú karmelitánom starať sa o toto pútnické miesto. Jezuliatko je prezliekané do odevov farby príslušného liturgického obdobia, ktoré sa riadia podľa cirkevného kalendára. Všeobecne sa používajú štyri základné farby: Biela je farba slávnostná, značí čistotu a svätosť, používa sa počas veľkonočných a vianočných sviatkov. Červená je farba krvi a ohňa, kráľovská, používa sa pre Svätý týždeň, Svätodušné sviatky a sviatky sv. Kríža. Fialová symbolizuje pokánie, používa sa pre obdobie pôstne a adventné. Zelená je farba života a nádeje a používa sa pre medziobdobie. Ďalej sa potom používa ružová, zlatá a modrá a to pri zvláštnych príležitostiach.

Kostol prijíma denne návštevníkov z desiatok krajín sveta. So soškou sa rokmi spájali mnohé legendy, napr. že pomáha počas moru, vojen či pri drancovaní, pretože kláštor, v ktorom bola uložená, sa vyhol viacerým pohromám. Ľudia sa k Jezuliatku obracajú s mnohými prosbami o pomoc a mnohým ľuďom, ktorí sa pred ňou modlili k Bohu, priniesla údajne zázračné a neobvyklé vypočutie. Ľudia tu prosia o pomoc, uzdravenie, za pokoj, niektorí s dôverou očakávajú narodenie dieťaťa, a mnohí sa vracajú, aby poďakovali.

Pápež Benedikt XVI. si na úvod svojej návštevy Česka (26. september 2009) uctil svetoznámu sošku Pražského Jezuliatka, na ktoré sa ľudia obracajú so žiadosťami o vypočutie svojich prosieb. Pápež Jezuliatku do Malostranského kostola Panny Márie Víťaznej priniesol novú zlatú korunku. Je to najvyšší liturgický prejav úcty, aký možno malému Jezuliatku preukázať. Pod krížikom korunky sa skrýva nápis s dátumom pápežovho daru. Obohatili ju aj pravé perly a granáty. Je pozlátená, vyrobená je zo striebra a následne ručne vyleštená achátom. Predmet sa nachádzal v špeciálnej drevenej truhličke vystlanej bielym zamatom, ktorú zvonku zdobí biela koža s pápežským znakom v striebre.[1]

Referencie

  1. [1]

Iné projekty

Externé odkazy