Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d +Kategória:Administratívne členenie Uhorska; +Kategória:Administratívne členenie Česko-Slovenska pomocou použitia HotCat |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Stolica''' alebo '''šľachtická župa'''<ref name="DS_1"/> je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska v roku [[1918]] a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849. |
'''Stolica''' alebo '''šľachtická župa'''<ref name="DS_1"/> je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska v roku [[1918]] a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849. |
||
Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES"/> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan. |
Išlo o jednotky [[šľachta|šľachtickej]] samosprávy<ref name="LSD"/>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli [[Kráľ (panovník)|kráľovskými]] jednotkami<ref name="ES"/> a na rozdiel od [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|žúp]], ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol [[župan (funkcia)|župan]] (od 15. storočia hlavný župan) a [[podžupan]]. |
||
== História == |
== História == |
||
Verzia z 13:37, 14. január 2020
Stolica alebo šľachtická župa[1] je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[2], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[3] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
História
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť, rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[2]
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovská a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[4]
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe odlišným tempom, pričom prvé stolice vznikli v 13. storočí.[5]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami toto členenie pretrvalo až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 263.
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604 – 605.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347 – 348.
- ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.