Antropocén: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
d pridaná Kategória:Geológia pomocou použitia HotCat
Riadok 30: Riadok 30:
== Referencie ==
== Referencie ==
{{referencie}}
{{referencie}}

[[Kategória:Geológia]]

Verzia z 12:27, 4. máj 2020

Antropocén (Anthropocene; z gréc., anthropos - človek, kainos - nový, epocha) je pojem označujúci novú geologickú epochu, ktorej vytvorenie bolo podnietené človekom, ľudskou aktivitou a jej dopadom na svet. Je sporné, či táto pomerne nová epocha nahradila poslednú Holocén, či je Antropocén len jej súčasťou a podkategóriou alebo je jej synonymom. Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) však zatiaľ, po návrhu na Medzinárodnom geologickom kongrese v roku 2016, neuznali pridanie Antropocénu do chronostratigrafickej tabuľky. [1]

Pôvod termínu

Zavedenie termínu sa pripisuje ekológovi a botanikovi Eugene F. Stoermer, ktorý termín začal používať v 80. rokoch 20. storočia. Avšak popularitu mu priniesol až holandský atmosferický chemik Paul Josef Crutzen po roku 2000. Ľudská aktivita zasahuje do chodu životného prostredia a planéty takým spôsobom, že podnietila vedcov zaviesť tento termín. Mnoho z nich si myslí, že zmeny, spôsobené v ekosystéme človekom, nám nastolili novú epochu, ktorú treba uznať a zaznamenať.

Datovanie

Určiť začiatok Antropocénu a tým uviesť datáciu tejto epochy sa, kvôli rozporom jej ohraničenia, zatiaľ nepodarilo. Existujú však rôzne teórie jej zaradenia:

  1. Začiatok ľudskej aktivity a ovládnutie ohňa (pred 400 000 rokmi) [2]
  2. Vyhynutie veľkých cicavcov spôsobené lovom (pred 50 000 až 10 000 rokmi) [3]
  3. Vznik a šírenie poľnohospodárstva (pred 11 000 rokmi) [4]
  4. Priemyselná revolúcia (1784) [5]

Ako prvá teória sa uvádza ovládnutie ohňa. Bol to obrovský krok prvých ľudí, ktorým nadobudli schopnosť kontrolovať svetlo, teplo a neskôr možnosť upraviť si jedlo tepelne a začať jesť varenú stravu.

Vyhynutie megafauny sa považuje za prvý zásah ľudského druhu do životného prostredia, ktorý ovplyvnil jeho prirodzený chod. Vyhynutie až 170 druhov veľkých cicavcov zapríčinil práve, okrem rôznych chorôb a klimatických zmien, aj lov človeka.

Človek sa naučil ako zaobchádzať s pôdou vo svoj prospech, ako ju obrábať a ako si vypestovať suroviny. To, samozrejme, zanechalo následky a už cca pred 3 000 rokmi začala pôda prejavovať známky únavy, narušením a znečistením. Všetky tieto medzníky poukazujú na stopu, ktorú človek svojím pôsobením zanechal na Zemi.

Pôvodca presadenia názvu tejto epochy, Paul Josef Crutzen, uviedol, že za začiatok považuje rok 1784 a tým počiatok Priemyselnej revolúcie. S novými vynálezmi poháňanými uhlím a olejom, vznikom prvých železníc a áut dokázalo ľudstvo behom pár rokov spojiť všetky kúty sveta, nové objavy v oblasti medicíny zachránili veľký počet obyvateľov, ktorí by inak neprežili. To všetko viedlo k zvýšeniu úrovne ľudstva, k jeho vzájomnému prepojeniu, ale taktiež k rastu populácie a znečisteniu.

Great acceleration a jej dopad

Great acceleration je názov epochy, ktorá spadá pod Antropocén, pomenúva zlom v postupnom napredovaní. Ide o zlom, ktorý nastal v roku 1950, a jeho drastická zmena trvá dodnes. Sledovaných 24 faktorov bolo rozdelených do dvoch kategórií: Sociálno-ekonomické faktory a faktory súvisiace so Zemou a ekosystémom. [6]

V roku 1750 bolo na Zemi len 800 miliónov obyvateľov. Do roku 1930 sa počet zvýšil na 2 miliardy. Avšak po roku 1950 vidíme prudký nárast, ktorý v roku 2011 dosiahol 7 miliárd. Podľa údajov z Apríla 2020 je na Zemi 7,7 miliárd ľudí. [7] Môžeme taktiež sledovať situáciu urbanizácie. Pred rokom 1950 nedosahoval počet ľudí žijúcich v mestách ani 1 miliardu. V roku 2014 však toto číslo dosiahlo 3.7 miliárd. Za tento čas narástol taktiež počet motorových vozidiel zo 40 miliónov na 850 miliónov a produkcia plastov prešla z 1 milióna ton na 300 miliónov ton za rok. [8]

Od roku 1750 sa  zvýšila koncentrácia CO2 o 40% a koncentrácia metánu sa viac než zdvojnásobila. Nárast CO2 spôsobuje taktiež nárast teploty a zmenu klimatického prostredia. [9]

Ľudstvo svojím rozvojom prinieslo mnoho nových vynálezov a vylepšení. Avšak popritom zapríčinilo zmeny, ktoré môžu viesť k tragickým následkom. Našťastie si to ľudstvo začína uvedomovať, preto vznikajú mnohé organizácie na záchranu a pomoc, nachádzajú sa nové riešenia a skúmajú nové cesty.

Referencie

  1. Working Group on the ‘Anthropocene’ | Subcommission on Quaternary Stratigraphy [online]. [Cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BERNA, F.; GOLDBERG, P.; HORWITZ, L. K.. Microstratigraphic evidence of in situ fire in the Acheulean strata of Wonderwerk Cave, Northern Cape province, South Africa. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2012-05-15, roč. 109, čís. 20, s. E1215–E1220. Dostupné online [cit. 2020-05-04]. ISSN 0027-8424. DOI10.1073/pnas.1117620109. (po anglicky)
  3. ALROY, John. Extinctions in Near Time. Boston, MA : Springer US, 1999. DOI: 10.1007/978-1-4757-5202-1_6. Dostupné online. ISBN 978-1-4419-3315-7. DOI:10.1007/978-1-4757-5202-1_6 S. 105–143. (po anglicky)
  4. The Development of Agriculture [online]. web.archive.org, 2016-04-14, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.
  5. CRUTZEN, Paul J.. Geology of mankind. Nature, 2002-01, roč. 415, čís. 6867, s. 23–23. Dostupné online [cit. 2020-05-04]. ISSN 1476-4687. DOI10.1038/415023a. (po anglicky)
  6. The Anthropocene | Great Acceleration [online]. www.anthropocene.info, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. World Population Clock: 7.8 Billion People (2020) - Worldometer [online]. www.worldometers.info, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. MCNEILL, JOHN ROBERT,. The great acceleration : an environmental history of the anthropocene since 1945. Cambridge, Massachusetts : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0-674-54503-8.
  9. The Anthropocene | Socio-Economic Trend | Population [online]. www.anthropocene.info, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)