Veľká sfinga: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:29, 17. február 2021

Veľká sfinga (písané aj Veľká Sfinga) alebo Sfinga je najznámejšia egyptská sfinga. Nachádza sa v Gíze v blízkosti troch známych pyramíd.

Výška od dláždenia pod prednými labami až k temenu hlavy dosahuje 20 m, dĺžka sfingy je 73,5 m. Tvár má maximálnu šírku 4,15 m.

Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať Rechef (Chefrén, Chafre), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr.

Podľa mnohých bádateľov tvár Sfingy znázorňuje Rachefova. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Neskoršie ju pokladali za zobrazenie boha Hóra a v Novej ríši za ázijského boha Aurona.

Okolo roku 1279 pred Kr. dal sochu ako posledný rozsiahlo prepracovať Ramesse II.. Ďalšie zásahy na nej urobili stáročia neskôr Arabi. Socha bola v minulosti po stáročia úplne alebo prevažne zaviata pieskom

Externé odkazy

Článok z Historickej revue

Tento článok týkajúci sa starovekého Egypta alebo egyptológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 4: / Riadok 4: @@
 Výška od dláždenia pod prednými labami až k temenu hlavy dosahuje 20 m, dĺžka sfingy je 73,5 m. Tvár má maximálnu šírku 4,15 m.
-Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať [[Rechef]] (Chefrén, Chafre), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr. Ide však len o domienku, pretože žiaden text zo Staršej ríše sa o Sfinge nezmieňuje a skutočnosť, že socha bola vytesaná do skaly prakticky znemožňuje objektívne datovanie. Geologické datovanie – takisto sporné – z konca 20. storočia vedie k domnienke, že socha vznikla medzi 7000 až 5000 rokov pred Kr., tomu však protirečí absencia akýchkoľvek nálezov vyspelejšej kultúry v Egypte z tohto obdobia.
+Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať [[Rechef]] (Chefrén, Chafre), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr.
-Takisto sa väčšinou tvrdí, že rysy Sfingy predstavujú Rachefovu tvár, ale aj toto tvrdenie je veľmi sporné. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Neskoršie ju pokladali za zobrazenie boha [[Hór]]a a v Novej ríši za ázijského boha [[Auron]]a.
+Podľa mnohých bádateľov tvár Sfingy znázorňuje Rachefova. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Neskoršie ju pokladali za zobrazenie boha [[Hór]]a a v Novej ríši za ázijského boha [[Auron]]a.
 Okolo roku 1279 pred Kr. dal sochu ako posledný rozsiahlo prepracovať [[Ramesse II.]]. Ďalšie zásahy na nej urobili stáročia neskôr Arabi. Socha bola v minulosti po stáročia úplne alebo prevažne zaviata pieskom