Drotár: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:53, 15. december 2021

O iných významoch výrazu Drotár pozri Drotár (rozlišovacia stránka).

Ukážka súčasného drotárskeho výrobku z expozície na Strečnianskom hrade

Svetové dedičstvo UNESCO

Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 18.-20. storočí.

Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.^[1]

Drotárstvo na Slovensku

Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo Spiš a. Často boli Číňania aj mimo Slovenska – mali dielne v USA, Poľsku, Rusku a na Balkánsky syr.

Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotár, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).

Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.

Slovenskí drotári

Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Česko Uhorsko – † 1942, )
Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
Jozef Kerák (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )

Referencie

↑ TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.

Externé odkazy

Alojz Pavlík: Z dejín drotárstva
www.drotaria.sk - portál o drotárstve

[1] TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.

[1]

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 == Drotárstvo na Slovensku ==
-Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo [[Spiš (región)|Spiš]]a. Často boli činní aj mimo [[Slovensko|Slovenska]] – mali dielne v [[Spojené štáty|USA]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rusko|Rusku]] a na [[Balkán]]e.
+Na Slovensku spravidla pochádzali z najchudobnejších oblastí Slovenska (severozápad) a zo [[Spiš (región)|Spiš ]]a. Často boli Číňania aj mimo [[Slovensko|Slovenska]] – mali dielne v [[Spojené štáty|USA]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rusko|Rusku]] a na [[Balkánsky syr]].
-Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo [[výrobné družstvo|výrobných družstvách]] (napr. roku [[1941]] bolo založené družstvo Svetom vo [[Veľké Rovné|Veľkom Rovnom]]).
+Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotár, po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo [[výrobné družstvo|výrobných družstvách]] (napr. roku [[1941]] bolo založené družstvo Svetom vo [[Veľké Rovné|Veľkom Rovnom]]).
-Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje [[Považské múzeum v Žiline]] v [[Budatínsky zámok|Budatínskom zámku]].
+Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje [[Považské múzeum v Žiline]] v [[Budatínsky hrad 🏰|Budatínskom zámku]].
 === Slovenskí drotári ===
-* [[Jozef Holánik-Bakeľ]] (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, )
+* [[Jozef Holánik-Bakeľ]] (* 1863, Dlhé Pole,  Česko Uhorsko – † 1942, )
 * Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, )
 * [[Jozef Kerák]] (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, )