Plantagenetovci

Anjouovci, súhrnné označenie troch rozdielnych dynastií – Plantagenetovcov, Kapet-Anjouovcov a Valois-Anjouovcov, ktoré spájala vláda v Anjou, boli spočiatku grófmi, od roku 1360 vojvodami zo západnej francúzskej provincie Anjou, neskôr sa stali vládcami Anglicka, Írska, Uhorska, Chorvátska, Poľska, Neapola, Sicílie a Jeruzalema.

Plantagenetovci

Pôvodná dynastia Anjouovcov bola založená vikomtmi a grófmi z Angers začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla Anjou a Maine do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy Lancasterovcov a Yorkovcov) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), Normandii (1144 – 1204 a 1415 - 1450), Gaskonsku a Guyenne (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.

Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu Geoffreyho z Anjou, ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku Matildu, dedičku normanskej dynastie.

V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov:

• Henrich II. (1154-1189)
• Richard I. "Levie Srdce" (1189-1199)
• Ján Bezzemok (1199-1216)
• Henrich III. (1216-1272)
• Eduard I. (1272-1307)
• Eduard II. (1307-1327)
• Eduard III. (1327-1377)
• Richard II. (1377-1399)

Vetva Lancasterovcov:

• Henrich IV. (1399-1413)
• Henrich V. (1413-1422)
• Henrich VI. (1422-1461) / (1470-1471)

Vetva Yorkovcov:

• Eduard IV. (1461-1470) / (1471-1483)
• Eduard V. (1483)
• Richard III. (1483-1485)

Po meči dynastia vymrela popravou Eduarda, grófa z Warwicku a synovca Eduarda IV. a Richarda III., v roku 1499. V ženskej línii vymrela Eduardovou sestrou Margarétou, ôsmou grófkou zo Salisbury, ktorá bola popravená Henrichom VIII. v roku 1541.

Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli Beaufortovci, potomkovia Jána Gauntského a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo vojne ruží. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami Henricha VII. Tudora, ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom Somersetovci a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu.

Kapet-Anjouovci (staršia línia)

Druhou anjouovskou dynastiou, známou ako Kapet-Anjouovci, je dynastia založená Karolom, mladším bratom francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., ktorý v roku 1246 vymenoval Karola za grófa z Anjou.

V roku 1266 bol Karol korunovaný za kráľa Neapola a Sicílie po tom, ako zvrhol posledného kráľa Conradina z rodu Hohenstaufen. V roku 1282 síce stratil titul sicílskeho kráľa, ale ako neapolský kráľ sa udržal na tróne naďalej. Jeho následníci vládli Neapolu až do roku 1435.

Dynastia Kapet-Anjouovcov zahŕňala aj vetvy uhorských Anjouovcov (vládli Uhorsku v rokoch 1308 – 1385, 1386 - 1395), poľských Anjouovcov (1370 - 1399), tarentských Anjouovcov (boli titulárnymi vládcami Latinského cisárstva) a dračských Anjouovcov (vládli Neapolu v rokoch 1382 – 1435 a Uhorsku v rokoch 1385 - 1386).

Dynastia vymrela po meči Ladislavom Neapolským v roku 1414, úplne vymrela jeho sestrou Janou II. v roku 1435.

Valois-Anjouovci alebo Kapet-Anjouovci (mladšia línia)

Dynastia bola založená v roku 1350, keď francúzsky kráľ Ján II. z Valois (línia dynastie Kapetovcov), ktorého stará mama bola princeznou zo staršej dynastie Anjouovcov (najstaršia sestra neapolského kráľa Karola II.), daroval grófstvo (neskôr vojvodstvo) Anjou svojmu druhému synovi Ľudovítovi.

O niekoľko desaťročí neapolská kráľovná Jana I. (staršia dynastia Anjouovcov) zostala bezdetná a hoci existovali dediči zo staršej dynastie Anjouovcov (napríklad dračskí Anjouovci), rozhodla sa označiť Ľudovíta za svojho právoplatného dediča. Avšak po období bojov s Aragóncami v južnom Taliansku začali o nadvládu v Neapolsku súperiť dva anjouovské rody. Dračská línia bola spočiatku úspešná pri nadvláde v Neapole, valoiskí Anjouovci zase ovládli Provensálsko a naďalej súperili o trón pod vedením Ľudovíta II., ktorý bol avignonským protipápežom korunovaný za neapolského kráľa.

Keď dračskí Anjouovci v roku 1435 vymreli, dočasne sa uvoľnil trón pre Valoisovcov. Ich posledný kráľ René bol vyhnaný z Neapola v roku 1442 Alfonzom V. Aragónskym. René zomrel v roku 1480 a Anjou sa vrátilo francúzskej korune. Smrťou Reného synovca Karola V. (v roku 1481), vojvodu z Maine, sa aj všetky zvyšné anjouovské dŕžavy (vrátane Provensálska) vrátili korune.

Anjouovské snahy o znovuzískanie Neapola pokračovali v lotrinskej dynastii, ktorá bola spríbuznená s Reného najstaršou dcérou, a vyvrcholili predovšetkým počas valoisko-habsburskej vojny (1551 - 1559), keď František, vojvoda z Guise, viedol neúspešnú výpravu proti Neapolu.

Pozri aj

• Zoznam vládcov Neapola a Sicílie
• Zoznam vládcov Uhorska
• Zoznam vládcov Poľska