Cisárovná Maud

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Empress Matilda.jpg

Cisárovná Matilda (* február 1101 – † 10. september 1167), známa aj ako Maud alebo Maude, čo je saský ekvivalent mena Matilda, bola dcérou a dedičkou anglického kráľa Henricha I. Bola prvou ženou na anglickom tróne.

Detstvo a prvé manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Matilda sa narodila (pravdepodobne) siedmeho februára 1101 ako dcéra Henricha I. Anglického a Matildy Škótskej. Z matkinej strany bola jej starou mamou svätá Margaréta Škótska, vnučka Edmunda II. Anglického, a starým otcom Malcolm III. Škótsky. Z otcovej strany bola vnučkou Viliama Dobyvateľa.

Všeobecne sa predpokladá, že sa narodila vo Winchestri, hoci výskumy Johna Fletchera z roku 1990 hovoria, že sa narodila v Kráľovskom paláci v Sutton Courtenay (Oxfordshire). Keď mala sedem rokov, bola zasnúbená s Henrichom V., rímskonemeckým cisárom, a v roku 1111 odcestovala do Svätej rímskej ríše, aby sa priučila vláde po Henrichovom boku. Zosobášili sa 7. januára 1114 vo Worms. V marci 1116 spoločne navštívili Rím a Toskánsko. Počas Henrichovej neprítomnosti pôsobila Matilda ako miestodržiteľka.

Cisársky pár údajne nemal žiadneho potomka, hoci Hermann z Tournai uvádza, že Matilda porodila dieťa, ktoré však nežilo dlho. Keď Henrich v roku 1125 zomrel, zanechal po sebe bezdetnú dvadsaťtriročnú vdovu Matildu. Keďže jej brat Viliam Adelin zahynul necelých päť rokov predtým v troskách tzv. Bielej lode pri plavbe z Normandie do Anglicka, otvorili sa Matilde dvere na anglický trón.

Napriek tomu, že bola Matilda známa ako cisárovná a nechala sa tak titulovať aj po smrti manžela-cisára, jej práva na titul boli spochybniteľné, pretože nebola korunovaná pápežom za cisárovnú. Titul jej tradične prináležal iba ako cisárovej manželke. Bola však korunovaná za nemeckú kráľovnú-manželku Henrichovým biskupom.

Druhé manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti prvého manžela sa Matilda vrátila do Anglicka, kde ju už otec označil za svoju následníčku a dokonca aj dohodol nový sobáš. 17. júla 1128 sa vydala v Le Mans v Anjou za Geoffroia z Anjou, prezývaného Plantagenet (táto prezývka bola neskôr používaná pre dynastiu anglických kráľov, ktorí boli potomkami Matildy a Geoffroia), ktorý bol o jedenásť rokov mladší. Geoffroi bol v tom čase grófom z Maine, následníkom svojho otca, Fulka V. z Anjou, a patril medzi najsilnejších francúzskych šľachticov.

Ich manželstvo však nebolo najšťastnejšie, Matilda dokonca opustila manžela a vrátila sa k otcovi. K Geoffroiovi sa vrátila až v roku 1131 a uzmierili sa. Spoločne mali troch synov, najstarší bol Henrich, narodený 5. marca 1133. Pôrod druhého syna Geoffreya v roku 1134, budúceho grófa z Nantes, bol obzvlášť komplikovaný a sama Matilda pri ňom takmer zomrela. Tretím synom bol Viliam, gróf z Poitou, ktorý bol Matildiným najmilovanejším synom.

Boj o anglický trón[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti svojho otca 1. decembra 1135 Matilda očakávala, že nastúpi na anglický trón, ale jej bratranec Štefan z Blois sa dal narýchlo korunovať, čím porušil sľub, že neohrozí Matildine práva. Nasledovala takmer dvadsaťročná občianska vojna, pričom žiadna zo strán nemala nadlho prevahu. Matildinou najvýraznejšou podporou bol jej nevlastný brat Róbert z Gloucesteru.

Matildin najväčší triumf prišiel v apríli 1141, keď jej vojská porazili a zajali Štefana. Matilda sa však nedala korunovať za kráľovnú, ale vyhlásila sa za „dámu Anglicka“. Jej úspech trval iba zopár mesiacov, pretože v decembri bol Štefan oslobodený a o rok neskôr sa situácia obrátila v jeho prospech, keď bola Matilda v Oxforde obliehaná Štefanovým vojskom. Podarilo sa však ujsť do Wallingfordu vďaka úteku zasneženou krajinou v oblečenej bielej peleríne. V roku 1141 sa jej údajne podarilo pred divíziami uniknúť podobne rafinovaným spôsobom, keď bola zamaskovaná za mŕtvolu pripravenú na pohreb. V roku 1147 bola prinútená stiahnuť sa do Francúzska. Stratila aj svoju najväčšiu oporu, brata Róberta, ktorý zomrel.

Neskoršie roky[upraviť | upraviť zdroj]

Nádej na úspech však nebola stratená. Síce bola priazeň naklonená Štefanovi, jeho vládnutie sa nezaobišlo bez problémov. V roku 1153 zomrel jeho syn Eustach a nečakane vtrhol do Anglicka Matildin syn Henrich, ktorý sa postavil na čelo matkiných vojsk. Štefan kapituloval a musel Wallingfordskou dohodou uznať Henricha za svojho nástupcu.

Matilda sa ku koncu života usadila v Rouene v Normandii. Snažila sa ešte urovnať spor medzi svojimi synmi, Henrichom a Geoffreyom. Mier nevydržal dlho. Geoffrey sa dvakrát vzbúril proti Henrichovi, ale v roku 1158 nečakane zomrel. Vzťahy medzi Henrichom a Viliamom boli priateľskejšie. Viliam bol obdarovaný majetkami v Anglicku. Keď ho arcibiskup Tomáš Becket odmietol zosobášiť s grófkou zo Surrey, utiahol sa na matkin dvor v Rouene, kde v januári 1164 zomrel, údajne zo sklamania a smútku. Matilda sa usilovala zapojiť do konfliktu medzi Henrichom a Becketom, ale neúspešne.

Napriek titulu „dáma Anglicka“ nebola nikdy milovaná svojou rodnou krajinou, vždy bola pre nich príliš cudzia a namyslená. Rozprávala troma jazykmi: francúzsky, nemecky a latinsky. A hoci sa v roku 1141 vzdala nádeje, že bude anglickou kráľovnou, jej meno sa ešte dlho spájalo s jej synom Henrichom. Matilda zomrela v Rouene a bola pochovaná v tamojšej katedrále. Jej epitaf znie: „Tu leží dcéra, manželka a matka Henricha.“

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]