Trícium: Rozdiel medzi revíziami
d stub |
reakcie |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
*'''Výskyt''': 10<sup>-15</sup> – 10<sup>-16</sup> % |
*'''Výskyt''': 10<sup>-15</sup> – 10<sup>-16</sup> % |
||
Vzniká účinkom [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] na atóm deutéria |
Vzniká účinkom [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách [[atmosféra|atmosféry]] jeho pôsobením na [[dusík]] vo [[vzduch]]u: |
||
:<math>{}^{2}_1\hbox{D} + {}^2_1\hbox{d} \to {}^1_1\hbox{p} +{}^3_1\hbox{T}</math> |
|||
:<math>{}^{14}_7\hbox{N} + {}^1_0\hbox{n} \to 3{}^4_2\alpha +{}^3_1\hbox{T}</math> |
|||
Vzniká aj pri výbuchu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. |
|||
==Využitie== |
==Využitie== |
Verzia z 13:38, 7. apríl 2007
Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:
pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.
- Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
- Značka: T
- Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
- Výskyt: 10-15 – 10-16 %
Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách atmosféry jeho pôsobením na dusík vo vzduchu:
Vzniká aj pri výbuchu vodíkovej bomby.
Využitie
Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa využíva aj ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.