Trícium: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
d stub
Ondrejsv (diskusia | príspevky)
reakcie
Riadok 11: Riadok 11:
*'''Výskyt''': 10<sup>-15</sup> – 10<sup>-16</sup> %
*'''Výskyt''': 10<sup>-15</sup> – 10<sup>-16</sup> %


Vzniká účinkom [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] na atóm deutéria alebo výbuchom [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Jeho zvláštnosťou je, že v jadre 2 [[neutrón]]y.
Vzniká účinkom [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách [[atmosféra|atmosféry]] jeho pôsobením na [[dusík]] vo [[vzduch]]u:

:<math>{}^{2}_1\hbox{D} + {}^2_1\hbox{d} \to {}^1_1\hbox{p} +{}^3_1\hbox{T}</math>

:<math>{}^{14}_7\hbox{N} + {}^1_0\hbox{n} \to 3{}^4_2\alpha +{}^3_1\hbox{T}</math>

Vzniká aj pri výbuchu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]].


==Využitie==
==Využitie==

Verzia z 13:38, 7. apríl 2007

Gefahrensymbol unbekannt

Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:

pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.

  • Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
  • Značka: T
  • Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
  • Výskyt: 10-15 – 10-16 %

Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách atmosféry jeho pôsobením na dusík vo vzduchu:

Vzniká aj pri výbuchu vodíkovej bomby.

Využitie

Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa využíva aj ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.