Cháridža: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mz (diskusia | príspevky)
Nová stránka: '''Cháridža''' (arabs. الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia islamská sekta. Vznikla r...
 
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ar, ca, el, en, es, et, fa, fr, he, id, it, ja, nl, no, pl, pt, ru, sv
Riadok 5: Riadok 5:
Od [[7. storočie|7. storočia]] sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina [[ibádíja]] je dodnes aktívna v [[Líbya|Líbyii]] ([[Džabal Nafúsa]]) a v [[Tunisko|Tunisku]] ([[Džerba]]).
Od [[7. storočie|7. storočia]] sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina [[ibádíja]] je dodnes aktívna v [[Líbya|Líbyii]] ([[Džabal Nafúsa]]) a v [[Tunisko|Tunisku]] ([[Džerba]]).


[[de:Charidschiten]]
[[Kategória:Islam]]
[[Kategória:Islam]]

[[ar:خوارج]]
[[ca:Kharigita]]
[[de:Charidschiten]]
[[el:Χαριζίτες]]
[[en:Kharijites]]
[[es:Jariyismo]]
[[et:Haridžiidid]]
[[fa:خوارج]]
[[fr:Kharidjisme]]
[[he:ח'וארג']]
[[id:Khawarij]]
[[it:Kharigismo]]
[[ja:ハワーリジュ派]]
[[nl:Khawarij]]
[[no:Kharijite]]
[[pl:Charydżyzm]]
[[pt:Kharijitas]]
[[ru:Хариджиты]]
[[sv:Kharijiter]]

Verzia z 01:40, 31. máj 2007

Cháridža (arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.

Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.

Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).